Kniha Prebijem sa! Štefánik je beletrizovaným príbehom významného Slováka Milana Rastislava Štefánika. Ako dlho bola vo vás myšlienka venovať knihu tejto osobnosti slovenských dejín?
- Na mnohých mojich autorských besedách som si so smútkom uvedomil, ako málo vedia najmä mladí ľudia o tomto našom skvelom mužovi. Preto som sa, podobne ako kedysi o Dubčekovi, rozhodol o ňom napísať. Moja motivácia bola o to väčšia, že si doposiaľ žiadny Slovák netrúfol o Štefánikovi napísať román, takže som prvý. Za tri a pol roka som prečítal šesťdesiatdva kníh, desiatky článkov, archívnych a internetových informácií v piatich jazykoch, vďaka čomu vznikol jeho komplexný obraz. Záverečnú verziu som písal priamo v jeho rodisku na Košariskách, čo bola silná emócia.

Prečo ste si vybrali práve Štefánika, čo rozhodlo? Bolo dôvodom aj 100. výročie vzniku Československa, alebo to na vznik knihy nemalo žiadny vplyv?
- Štefánik je neuveriteľne motivačná postava, doslova muž železnej vôle. Je ideálnym vzorom pre každého človeka v schopnosti prekonávať prekážky, boriť sa s nepriazňou osudu, ísť neohrozene za svojím snom a siahať na dno síl. Časovo som knihu orientoval skôr k stému výročiu jeho úmrtia, ale keď sa ukázalo, že ju stihnem dokončiť v predvečer stého výročia vzniku Česko-slovenskej republiky, uvítal som to.
Sám ste knihu označili ako motivačný román. Štefánik bol nepochybne motivujúcim človekom. Keď ste bližšie skúmali jeho život a hľadali ste odpovede na mnohé otázky, stal sa aj pre vás osobne takým motivátorom?
- Celkom iste ma Štefánik motivoval. Z bezvýznamnej dedinky, z vtedy neznámeho národa a neexistujúceho Slovenska sa stal spolupracovníkom najväčšieho hvezdára na svete, profesora Janssena. Dobyť salóny Ríma a najmä Paríža – centra vtedajšieho sveta je v histórii nielen nášho, ale každého malého národa výnimočný počin. Dokázal to preto, lebo hlboko svojim snom veril.
Bolo niečo, čo vás pri zbieraní faktov o jeho živote prekvapilo? Píšete v knihe o jeho vzhľade, ale aj chorobách. Snažili ste sa odhaliť niektoré tajomstvá jeho života. Čo sa stalo aj pre vás prekvapením?
- Napriek tomu, že som o ňom vedel dosť, ma prekvapila poznanie, koľko v živote trpel. Prakticky bol celý život chorý, trikrát ho operovali, odpadával, strácal vedomie, zlyhávalo mu srdce, on však kráčal k cieľu, ktorým bolo oslobodenie národa. Akoby utrpenie, ktoré znášal, bolo tou hnacou silou, ktorá ho energizovala a viedla. Sám vravel, že rastúcimi prekážkami rastie jeho energia na ich prekonávanie. Bol nesmierne sebavedomý a jeho „uzemnenie“ britského následníka trónu, budúceho kráľa Eduarda VIII. v Ríme 24. mája 1918, je ukážkovým príkladom, ako by sa slovenskí politici mali na medzinárodných fórach správať.
Ako ste Štefánika vnímali pred písaním knihy a čo sa zmenilo po tom, ako ste knihu dokončili?
- S knihou som za dva mesiace absolvoval päťdesiatpäť besied, na ktoré prišlo viac ako dvetisíc ľudí, za dva mesiace sa predalo cez desaťtisíc kusov, som nadšený ohromným záujmom o knihu a napĺňa ma doslova šťastím, že prispievam k lepšiemu poznaniu nášho Milana. Od mladosti som ho vnímal ako húževnatého človeka, ktorý odhodlane kráča za svojím cieľom. Prečítanie množstva materiálov ma utvrdilo v tom, že Štefánik bol nielen veľký syn Slovákov, ale aj Čechov, Francúzov. Bol ideálny Európan, vravel – Ak chcete milovať a mať v úcte iné národy, najprv musíte milovať a mať v úcte ten svoj vlastný. Bojoval na francúzskom, talianskom, srbskom fronte, organizoval légie v USA, Francúzsku, Taliansku, Srbsku, Rusku, Rumunsku, zakladal armádu štátu, ktorý existoval len v jeho snoch. Bol v pravom slova zmysle hrdina, jeden z motýľov, ktoré lietajú za svetlom. Zatiaľ čo všetky umreli na ceste za svetlom pouličných lámp, on umrel na ceste ku hviezdam.
Máte už v hlave možno inú významnú osobnosť, ktorej by ste sa chceli ešte venovať?
- Premýšľam, že napíšem román o ďalšom vynikajúcom Slovákovi, uznávanom vo svete, učiteľovi Alberta Einsteina, liptovskom rodákovi Aurelovi Stodolovi.
Čo sa chystáte počas sviatkov prečítať vy a ako ich budete tráviť?
- Bol som pozvaný Pavlom Foltánom do Prahy na krst knihy o Karlovi Krylovi, čo je pre mňa veľkou cťou. Čítam knihu „Karel mezi námi“, cez Vianoce budem písať esej o Gándhím pre indický literárny časopis pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia, preto čítam knihy o ňom, mám rozčítaného Hesseho, Kiplinga a iných. Na sviatky príde staršia dcéra Mária so zaťom Paľom a vnučkou Natali z Prahy, bude u nás aj Adelka s Viktorom, takže sviatky budeme tráviť v tichej radosti z toho, že sme spolu.