ŽILINA. Žilina bola centrom obchodu severozápadného Slovenska ešte pred vznikom mesta. Minimálne od 12. storočia tu existoval medzinárodný obchod s ovčou vlnou s nemeckými osadníkmi z Tešínska.
Vznikali rôzne cechy
To sa stalo najväčším zdrojom príjmu mešťanov zo Žiliny, ktorí nielen vyrábali súkno, ale s ním aj úspešne obchodovali i mimo Uhorska. Žilinčania mali právo jarmoku od roku 1357 na rínku – dnešnom Mariánskom námestí. Väčšina Žilinčanov vyrábala rôzne výrobky v rámci cechov, ale s nimi i obchodovala. Postupne rástol počet mešťanov, ktorí sa zameriavali len na obchod, najmä cudzokrajných výrobkov a najmä ovocia a vína. Dovážali najmä morské ryby a haringy z Baltu, figy, hrozno, citróny a iné cudzokrajné ovocie. Vznikom cechov od 16. storočia sa regulovala výroba, avšak obchod existoval aj mimo týchto organizácií.
Koľko vás budú stáť tento rok Vianoce v Žiline? Čítajte Po zrušení cechov v roku 1872 vzniklo živnostenské spoločenstvo, v ktorom boli nielen remeselníci, ale i obchodníci. Tí sa od roku 1931 združili v Obchodnom grémiu Žiliny, vybudovali si vlastné školstvo a chránili záujmy svojich členov, existovali až do roku 1952.
Najviac obchodov na rínku
Najviac sa rozvinula táto vrstva po roku 1918 do roku 1938, potom boli Židia – obchodníci veľmi obmedzení a obchody im boli zobrané. Tvorili pritom v meste veľkú časť obchodníkov. Najviac obchodov bolo do roku 1918 na rínku, potom sa sieť rozšírila i na oblasť pri stanici, ako i na Závaží – dnešné Hlinkovo námestie a okolie. Vznikali prvé obchodné domy – z dnešného pohľadu malé oproti súčasným – zameriavali sa najmä na predaj textilu, topánok, nábytku a iného.
Napríklad na rínku Baťa po roku 1922 ovládol nielen opravu obuvi, ale i jej predaj. Obchodné domy Hustý, Nehera, Grossmann, Preiss sa zamerali na textil, odevy, ale i na koberce – Tatar, Sklovsky – oprava a predaj písacích strojov, predaj áut Kynera, predaj nábytku Hoffmann a Pallagy. Zaujímavým bol i obchod v prízemnej budove oproti železničnej stanici, ktorý postavil obchodník a majiteľ hotela Metropol Leimdorfer. Tento obchod z konca 19. storočia pretrval do súčasnosti a je pravdepodobne najstarším obchodom s nepretržitou obchodnou činnosťou v meste.
Ako každé menšie i väčšie mesto, mala i Žilina svoje trhy a od roku 1357 i jarmočné právo. Vtedy Ľudovít Veľký schválil mestu konanie jarmoku podobného, ako malo mesto Budín (dnes Budapešť). Postupne boli panovníkmi tieto práva rozšírené o ďalšie výročné jarmoky. Odohrávali sa v priestore rínku – dnes Mariánske námestie.
Nová tržnica v meste
Avšak dobytčie trhy boli mimo a od 20. storočia boli v priestore dnešnej Rázusovej ulice pri Rajčianke. Mesto na začiatku 20. storočia vybudovalo i novú tržnicu v priestore dnešnej Malej Prahy, ale po roku 1925 sa tento priestor zastaval.
Uvažovalo sa aj o tržnici v priestore elektrární, avšak ani to sa nepodarilo. Zaujímavým fenoménom bola existencia tzv. Kuracieho rínku pri Zaymusovej škole, ale aj fakt, že mesto postavilo vlastnú tržnicu v roku 1941, kde na prízemí predávali Bulhari zeleninu a ovocie a hore bol predaj hydiny, vajec, mlieka a iných produktov.
Žilinčania chodili nakupovať od Bulharov aj priamo v ich záhradách. Vianočný trh sa uskutočňoval tiež na rínku, tu po vybudovaní fontány okolo roku 1943 plávali kapry a predávali sa i stromčeky. Stromčeky predávali i Záhradkárske potreby na Sládkovičovej ulici, kde vo vedľajšom dome – v ktorom pôsobila knihtlačiareň Dadanovcov – boli uskladnené i stromčeky. Zvláštnosťou mesta bolo i spievanie kolied, kde ako postavy vystupovali jednotliví remeselníci a obchodníci.
