BYTČA. Sidónia Sakalová, miestna rodáčka, bola známou spisovateľkou detskej literatúry. Svojho času pracovala aj ako kronikárka a spísala aj vianočné tradície. Mnohé z nich sú už prežité. Už málokto si dáva pod štedrovečerný stôl sekeru alebo ho zväzuje do reťazí. Ale väčšina tradícií je stále aktuálna.
Od stola neodchádzať
„Vianoce sú stále magický čas a každá rodina má svoje zvyky, ktoré si udržiava a bojí sa ich narušiť. A to je dobre. Napríklad sa stále hovorí, že od štedrovečerného stola by nemal nikto odísť, lebo v tom roku zomrie,“ hovorí riaditeľka štátneho archívu v Bytči Jana Kurucárová.
Sakalová už koncom 20. rokov minulého storočia vnímala, že Bytča bola vždy také tiché, pobožné mesto, kde sa ľudia snažili o svoju prosperitu. Ale už vtedy cítila, že prichádza nová móda, ktorá ako keby ničila tradície. Je zaujímavé, že to takto vnímala pred sto rokmi a presne takto to vnímajú ľudia aj dnes.
Záchranári radia: Nedajte si pokaziť sviatky Čítajte Mnoho z tých vianočných zvykov však zostalo. „Spisovateľka napríklad v kronike opísala, ako sa na Štedrý deň musela celá rodina pred večerou slávnostne vyobliekať. Ešte aj od mojich starých rodičov však viem, že ešte predtým bol zvyk po všetkých prípravách vybieliť, vymaľovať izbu. Ráno teda v Bytči zamiesili na chlebík a koláče, obriadili dobytok, vyupratovali chalupu a ešte ju aj obielili,“ spomína si Kurucárová.
Na stôl sa hneď na začiatku muselo dať všetko, čo sa bude počas večere jesť, piť a potrebovať. Toto sa v mnohých rodinách dodržiava dodnes. Aj u rodiny Jany Kurucárovej majú hneď od začiatku na stole kapustnicu, šalát, kapra, nápoje aj chlebík.
Zdobenie stromčeka je však pomerne nová tradícia. Podľa riaditeľky archívu je to záležitosť prelomu 19. a 20. storočia. „Tu v Bytči sa domy zdobili chvojkami čečiny, ktoré symbolizovali zdravie a rozmnoženie majetku na budúci rok. Viseli na stolom a zdobili sa jablkami a orechmi.“
Sidóna Sakalová nezachytila úplne presne, čo Bytčania na štedrý večer jedli. Ale z rozprávania pamätníkov je zrejmé, že na stole nesmeli chýbať slivky a hrach. Robili sa aj makové opekance, kapustová polievka, ryba a nakoniec hrachová kaša. Niektorí dodnes pripravujú pokrm zo sušených sliviek a krupicovú kašu.
Bytčania to jedávajú doteraz, no základ tohto zvyku bol veľmi dávno. Pred večerou musel byť celý deň prísny pôst a prvým jedlom mohla byť až štedrá večera.“
Dodnes je v Bytči zvykom nechávať jedno miesto s tanierom a príborom voľné, pre pocestného. „No po večeri muselo všetko zostať na stole, dokonca aj nedojedené taniere a omrvinky, lebo by mohli prísť duše zosnulých.“
Za koho sa vydám?
Sakalová v kronike zachytila aj bytčiansku vianočnú ľúbostnú mágiu. Ešte donedávna si dievčatá napísali na Luciu na lístočky mená mládencov, ktorí sa im páčia. Postupne každý večer jeden spálili. A ten, ktorý im zostal na štedrý večer, sa mal stať ich vyvoleným. „Chlapci zase robili do Lucie do Štedrého dňa stolček. Nesmeli použiť jediný klinec. Potom ho museli prepašovať na polnočnú, tam sa naň musel mládenec posadiť alebo postaviť, a vtedy videl spoza oltáru vyletovať bosorky.“
Mešťania predávali Žilinčanom haringy z Baltu, cudzokrajný tovar, ale aj sladké figy Čítajte Ďalší opis ľúbostnej mágie ponúka spisovateľka v kronike. „Dievča malo zubami otvoriť orech. Z jednej polovice vybrať jadierka a vložiť tam všetky drobky z jedla na štedrý večer. Potom orech spojili, zabalili do šatky a nosili vo výstrihu. Keď išli na polnočnú, vložili ho do pančúch. Z polnočnej museli odísť pred koncom, inak by mali nešťastie. Doma si dali škrupinku pod vankúš a do rána sa im snívalo o budúcom ženíchovi. Pokiaľ to bol muž v klobúku, tak sa mala vydať za mládenca, a pokiaľ bol bez pokrývky hlavy, tak to bol vdovec.“
Mnohé vianočné zvyky pretrvávajú dodnes. Ľudia začínajú večeru oblátkami s medom. Gazda každému najskôr urobil medom krížik na čelo. Oblátku si podávali všetci členovia domácnosti. „Myslím si, že takmer všetci jedia na štedrý večer kapustnicu. Základom býva ryba a šalát. U niektorých už dnes rybu nahrádza rezeň. Makové opekance a sušené slivky však musia byť stále,“ myslí si Kurucárová.
Podľa riaditeľky tomu nie je tak dávno, čo po Bytči chodili koledníci a betlehemci. Táto tradícia však už pomaly vymiera. Na druhej strane sa však obnovuje tradícia Lucie, ktorá vymetá kúty.
A čo pre Janu Kurucárovú znamenajú Vianoce? „Pre mňa ich symbolizovali mama s otcom a vôňa kuchyne, ktorá nikdy nevoňala tak ako na štedrý deň a na božie narodenie. Všetko bolo slávnostné. Čím som staršia, tým ma menej rozčúli, keď niečo neupracem, ale som spokojná, keď syn príde domov, je s nami, a sme radi, že sme zas ďalší rok spolu prežili. U mňa Vianoce symbolizuje rodina a vôňa vianočnej kuchyne. Je to aj zvláštne čaro tej noci, ktorá je naozaj tichá,“ uzavrela.
