Martin Imrich sa začal cyklistike venovať vďaka starému otcovi. Jeho prvým maratónom bol Horal pred štrnástimi rokmi, na ktorom v tohtoročnej edícii obsadil výborné tretie miesto. Aj vďaka tomuto umiestneniu obsadil celkové druhé miesto v sérii maratónov na Slovensku. Okrem cyklistiky sa ostrieľaný jazdec venuje aj práci, ktorá je do veľkej miery spojená práve s jeho hobby.
Ako ste sa dostali k cyklistike?
- Cez môjho starého otca. Bol taký ten typ vášnivého oldschoolového cyklistu. Bavila ho cestná cyklistika, veľmi rád sledoval Tour de France a veci okolo toho. Vždy sme spolu chodili na výjazdy. Veľakrát sa mi nechcelo, no vďaka nemu som na ten bicykel išiel. Veľkú rolu zohrala podpora od mojej mamy, najmä čo sa týka finančnej stránky. Keďže, ako vieme cyklistika, nie je práve lacná.
Kedy ste sa začali venovať cyklistickým maratónom?
- Nepamätám si presne, ako som sa k maratónom dostal. Môj prvý maratón bol Horal v roku 2004, keď som sa zúčastnil trasy Lejzi. Dostal som tri defekty, bol som z toho nešťastný, ale prišiel som do cieľa. Odvtedy tieto podujatia navštevujem bez prestávky.
S vašou výškou by ste sa nestratili medzi basketbalistami. Nelákal vás tento šport?
- Rozhodne mám väčší talent na basketbal alebo volejbal. Aj keď som chodil do školy, tak mali o mňa záujem v týchto športoch. Nejak som sa však v basketbale či volejbale nenašiel. A možno som sa tomu len dostatočne nevenoval. Chytila ma však cyklistika.
Čo vás na cyklistike najviac baví?
- Horská cyklistika je individuálny šport. Mňa baví, že môžem jazdiť kdekoľvek a kedykoľvek, nemusím sa s nikým dohadovať. Jednoducho sadnem na bicykel a idem. Človek ide na bicykel, dá si do tela, je vonku a veľa toho vidí. Pre mňa osobne plynie z cyklistiky aj motivácia.
Tento rok ste skončili druhý v poradí Škoda bike open tour. Ste spokojný s uplynulou sezónou?
Dúfal som, že si to na záver nepokazím, hovorí Martin Imrich Čítajte - Dá sa povedať, že uplynulá sezóna bola moja najlepšia. Treba však povedať, že sa stále jedná o hobby úroveň a je to stále taká zábavka. U nás je tuším jediným profesionálnym horským cyklistom Tomáš Višňovský. Ja si svoje výsledky cením a mám z toho radosť. Na túto sériu som sa však vyslovene nezameriaval, pretože si vyberám podujatia podľa toho, ktoré ma bavia. Keď som ale videl, že mám v sérii dobré našliapnuté, tak už som chcel skončiť čo najlepšie.
Čo bolo pre Vás vrcholom v uplynulej sezóne? Vylepšili ste si osobný čas na podujatí Salzkammergut Trophy v Rakúsku, kde ste zvládli porciu 209 kilometrov za niečo vyše jedenásť hodín. Bolo to práve toto podujatie?
- Určite práve toto podujatie. Nevravím, že je to nejaký obrovský výsledok. Pre mňa to však bol výborný výsledok, pretože som sa o zdolanie dvanásťhodinovej méty pokúšal už niekoľko rokov. Salzkammergut Trophy sú špecifické preteky, pretože ponúkajú extrémne náročnú trať a mňa takéto podujatia lákajú. Hlavne som si tam musel dať reálny cieľ, pretože sú to preteky, kde sa zúčastňujú aj „profi“ cyklisti a hovoriť o umiestnení na stupňoch víťazov by bolo nereálne. Preto som si stanovil časovú hranicu, ktorú sa mi podarilo dosiahnuť a vidím, že sa možno dá posunúť niekam ďalej.
Budúci rok môžeme očakávať útok na métu jedenástich hodín?
- (úsmev) Chcem sa o to pokúsiť, ale keď sa to nepodarí, nič sa nestane. Mám však na to ešte kopec rokov, takže to neberiem až tak vážne. No bude to zdroj mojej motivácie.
Naopak, čo mohlo byť v tejto sezóne lepšie?
- Keď sa pozriem na to z pohľadu pretekára, tak záver sezóny, po Horalovi, už nebol ideálny. Nakopila sa únava a veľmi to už nešlo. S tým sa stretáva každý. Mojím problémom je, že mám ten bicykel natoľko rád, že si neviem dať poriadny oddych. Telo je potom unavené a ku koncu sezóny to už ide dole vodou. Je to však stále len šport a o nič nejde.
Koľko kilometrov ste strávili v sedle bicykla v uplynulej sezóne?
- Okolo 12-tisíc kilometrov, čo nie je až tak veľa. Samozrejme, je to dosť na obyčajného človeka, ale „profíci“ sú zase niekde inde. V zime však robím aj iné aktivity a ten čas sa potom pekne sčíta. Kilometrovo to nie je žiaden extrém, ale časovo je to dosť.
Ako prebehne príprava na ďalší rok? Predsa len, cyklista bez podpory profesionálnej stajne asi nemá možnosť vyraziť niekoľko ráz do roka za teplom...
- To je práve výhoda hobby segmentu, že nemusím tieto veci až tak riešiť a môžem si prípravu urobiť tak, ako chcem. Ja si prípravu robím tak, aby ma hlavne bavila. V zime robím aj veľa iných športov. Veľmi rád chodím behať, na skialpy, túry alebo do posilňovne, no rovnako stále rád bicyklujem aj v zime. Takto si spravím v príprave taký mix podľa toho, na čo mám chuť a náladu. Až v marci sa začínam viac špecializovať na bicykel.
V kolónke klubu mávate na pretekoch napísaný tím MTBIKER...
- Pre MTBIKER pracujem. Je to môj zamestnávateľ, ale aj moje hobby. Mám to šťastie, že môžem robiť takú prácu, akú robím. Toto si nesmierne vážim. MTBIKER je cyklistický portál, ktorý spája viac vecí do jedného. Začalo to ako fórum a v súčasnosti je to komplexná webstránka pre cyklistov. Ja sa starám o obsah webu, reklamu, komunikáciu. Máme napríklad aj YouTube kanál či Instagram, čomu venujem dosť času. Ako hovorím, je to práca, ktorá ma baví a som za ňu vďačný.
Čo je kľúčom k správnemu skĺbeniu práce a cyklistiky?
- Záleží na tom, akú má človek robotu a podmienky. Štyri roky som robil v automobilovom priemysle nákupcu materiálu, kde som mal pracovnú dobu od siedmej do štvrtej. Tam sa človek viac musí prinútiť a vždy to ide na úkor niečoho. Teraz, keď robím to, čo robím, tak mám možnosti oveľa lepšie. Nemôžem sa sťažovať. Ide to vždy, ale treba niečo obetovať. Poznám ľudí, ktorí majú deti, pracujú v klasickom režime a popritom dokážu odtrénovať a byť lepší ako som ja. Všetko je to o tom, čo človek vie obetovať.
Okrem bicykla aj behávate. Práve teraz, v období medzi sezónami, je ideálny priestor na beh. Plánujete sa zúčastniť nejakých pretekov?
- Jednoducho povedané, pri behu nemusíte nič riešiť. Obujete si tenisky a idete behať. Je to výborná zmena. Plánujem sa zúčastniť Vianočného behu na Vodnom diele alebo kombinácie behu a bicykla na Winter trophy v Stupave. Beh robím hlavne preto, že ma baví a rád behám najmä v horách.
Akým športom sa ešte venujete?
- Všetkému, čo súvisí s horami. Turistike, behu, skialpinizmu a rád chodím do Tatier na náročnejšie túry. Než som sa venoval viac biku, chodil som veľmi často aj liezť, v lete aj v zime do Tatier. Teraz mám vďaka tomu veľa možností pre všetky možné aktivity.
Vráťme sa späť k cyklistike. Kde najradšej trénujete?
Človek s mentalitou víťaza sa posúva vpred, hovorí mentálny tréner Čítajte - V okolí Žiliny, keďže tu bývam. Nejaké obľúbené miesto nemám, aj keď, samozrejme, Livigno alebo Dolomity tiež nie sú zlé (úsmev). Žilina má však jednu obrovskú výhodu, je tu tak rozmanitý terén a možnosti, pri ktorých sa tu človek nenudí. Keď chcete ísť do väčších kopcov, je tu Malá Fatra a Beskydy. Úplne iný je zase Súľov. Keď chcete ísť rovinu, tak môžete ísť smerom na Bytču a Považskú Bystricu. Navyše, mám rád všetky druhy cyklistiky – teda XC, cestu ,ale aj trail/enduro. V Žiline je naozaj veľa možností a som rád, že tu môžem žiť a jazdiť.
Trénujete radšej v skupine alebo sólo?
- 99-percent výjazdov absolvujem sólo. Aj kvôli tomu, akú mám robotu. Väčšinou trénujem ráno a doobeda, parťáci zase môžu ísť poobede. Čiže skupinové výjazdy prídu na rad skôr cez víkend. Ale keď začne sezóna, máme vtedy preteky, takže práve teraz, cez jeseň, sa snažím vyrážať viac s kamarátmi.
Mávate špeciálne zamerané tréningy?
- Mávam. Ja som v tomto smere taký samouk. Snažím sa nájsť vhodný tréning a na základe týchto získaných skúseností potom o nich aj píšem. Určite sú oveľa efektívnejšie postupy ako tie moje. Mňa však baví učiť sa na vlastných chybách a skúšam zo seba dostať maximum. Samozrejme, inšpirujem sa a mám aj knihy, ktoré sú na toto zamerané.
Ako vyzerá vaša špeciálne zameraná tréningová jednotka?
- Záleží to od obdobia v roku. Pred pretekmi sa sústredím skôr na kratšie intervaly. Musím povedať, že pomerne dlho som prichádzal na to, že nejde o to koľko najazdíte, ale o kvalitu tréningu. Snažím sa teda zameriavať na ňu, aj keď nie vždy sa mi to aj podarí. Kladiem už viac dôraz na kratšie a rýchlejšie intervaly a intenzitu samotného tréningu. Vytrvalosť mám na pomerne dobrej úrovni, ale rezervy mám vo väčšej intenzite či v kratších pretekoch. Keď chalani na to na začiatku poriadne dupnú, mám problémy sa s nimi udržať a potom sa časové manko už ťažko zmazáva.
Čo vás poháňa vpred? Čo je zdrojom vašej motivácie?
- Baví ma cyklistika, baví ma byť vonku. Veľakrát idem von, aj keď je to z tréningového hľadiska nezmysel. Ja som veľmi rád na bicykli a baví ma vidieť na sebe progres. Sú to malé kroky, ale cítim, že každý rok sa dokážem zlepšiť. Viem, že nemám extra talent na cyklistiku, ale baví ma skúšať, pokiaľ to až pôjde. Snažím sa byť vždy lepší ako som bol predošlý rok.
Máte športový vzor?
- Konkrétny vzor asi nemám, ale mám veľa kamarátov, od ktorých sa snažím vziať si to najlepšie. Napríklad Tomáš Višňovský. Vnímam jeho systematický postup, ktorý vždy aplikoval. Išiel si za svojím a výsledky sa dostavili. Potom je tu Ján Halik, úplný opak Tomáša Višňovského. Je taký oldschool jazdec. Dokáže skĺbiť tréning, rodinu a náročnú prácu a v tomto je pre mňa vzorom.
Čo bude vrcholom nadchádzajúcej sezóny?
- Mám svoje obľúbené podujatia, ako Salzkammergut Trophy, Sella Ronda Hero, etapák Beskidy MTB Trophy a domáce maratóny. Vždy sa snažím medzi tieto podujatia vsunúť niečo nové. Keďže maratónska sezóna je pomerne dlhá, tak nemám vyslovene len jeden vrchol, na ktorý by som sa sústredil.
Na ktoré podujatia sa chystáte najbližšie?
- Na Cyklonárez, čo je trochu extrémna akcia na Liptove. Mne to vyhovuje. Hlavne, keď má pravý zimný charakter. A taktiež kombinácia behu a bicykla v Stupave.
Pred touto sezónou ste vymenili svoj bicykel, talianske Bianchi nahradila Orbea. Plánujete opäť zmeny v tomto smere?
Áno. Ja s bicyklami aj pracujem. Držať bicykel zbytočne dlho nie je príliš efektívne. Na úrovni top výrobcov sú rozdiely v dnešnej dobe naozaj minimálne. Skôr je to o tom, čo sa človeku viac páči a na čom sa dobre cíti. V konečnom výsledku je to všetko o nohách.
Ako vyzerá vaša príprava na preteky?
- V prvom rade sa zameriavam na to, aby som ovplyvnil veci, ktoré viem ovplyvniť. Najmä treba mať v poriadku bicykel a snažiť sa trénovať v teréne. Veľa ľudí sa zameriava len na čistý výkon, trénuje na ceste, naháňa watty a napokon na bicykli nevedia jazdiť. Taktiež to netreba brať až tak vážne. Keď sa človek začne stresovať, kopí chyby a preteky si neužije. Pritom preteky si treba hlavne užiť.
Ste aj akýmsi ambasádorom cyklisticky medzi hobby jazdcami. Tvoríte veľa obsahu práve pre ľudí, ktorí sa nepostavia na štart maratónov s cieľom zvíťaziť, ale nepochybne ich to motivuje k tomu, aby na bicykel vysadli. Čo Vám pomohlo pri tvorbe takého obsahu?
- Mne pomohli skúsenosti, ktoré mám, pretože som veľa vecí skúšal na sebe. Myslím si, že aj pre hobby jazdca sú maratóny super spôsobom ako nabrať vnútornú motiváciu sadnúť na bicykel, aj keď je horšie počasie. Dnes sa dá naozaj efektívne trénovať s určitými znalosťami a takmer za akéhokoľvek počasia. Maratóny sú skvelou motiváciou do tréningu, stretnete na nich veľa kamarátov a známych. V podstate všetkých mojich kamarátov poznám z nejakej akcie alebo podujatia. Je to dobrý spôsob ako prehodiť pár slov s priateľmi, vyčistiť si hlavu alebo si zmerať sily. Práve tam treba vybiť prebytočnú energiu. Som presvedčený, že zúčastňovanie sa na takýchto typoch akcií má aj pozitívny vplyv na osobný život.
Cyklistika zažíva na Slovensku ošiaľ spojený s Petrom Saganom. Ako sa pozeráte na boom, ktorý vyvolal Peter Sagan?
- Sagan už dávno prekročil hranice cyklistiky a je to vyslovene superstar. Veľakrát sa z ľudí stávajú cyklisti počas Tour de France, ale keď nebol na očiach, tak o cyklistike u nás nikto nehovoril. Každý cyklista potrebuje určitý čas, aby sa k cyklistike dostal a naučil sa na sebe, čo to obnáša. Nie je to len o tom, kúpiť si najdrahší bicykel a oblečenie. Sagan priviedol davy ľudí, čo je skutočne výnimočné a obdivuhodné. V tej kope sa však potom nájdu aj takí, ktorí robia cyklistiku len kvôli tomu, že je to moderné a in. Dobrého cyklistu z vás neurobí len dobrý bicykel, treba mať k tomu vzťah.
Višňovský je ako Sagan. Jedny z prvých pretekov išiel na sestrinom bicykli Čítajte Tomáš Višňovský však prednedávnom v našom rozhovore naznačil, že mentalita cyklistov a ľudí na Slovensku ešte nie je na takej úrovni ako v zahraničí. Na túto mentalitu doplatil aj Súľovský maratón, ktorý poznal asi každý cyklista z okolia Žiliny. Ako sa pozeráte na koniec Bikemaratónu Súľovské skaly, kam smeruje cyklistická alebo cyklisticko-maratónska scéna na Slovensku?
- Ťažko povedať. Súľovský maratón možno doplatil na svoj úspech. Ja verím, že 99-percent ľudí, ktorí tam štartovali, sú slušní a vedia sa správať. Vždy sa však nájde pár blbcov, na ktorých správanie doplácajú aj zvyšní cyklisti. Súľovský maratón bol tak dobrý, že prilákal aj viac takýchto ľudí. Ľudí stále viac baví horská cyklistika a práve tieto akcie motivujú ľudí viac jazdiť. Na druhej strane, cestná cyklistika je zase oveľa lepšia na sledovanie. Ľudia však budú stále viac jazdiť na horských bicykloch a tieto hobby akcie budú viac prekvitať. Myslím si, že ak sa nič nezmení, cestná cyklistika odchodom Petra Sagana upadne do stavu, v akom bola pred Saganom.
Na Slovensku celkovo komplikuje ľudom trénovanie a jazdenie na bicykloch nejasná alebo chýbajúca legislatíva. Ani cyklistická infraštruktúra nie je na vysokej úrovni...
- Stačí sa pozrieť na lesný zákon - nemôžete oficiálne jazdiť mimo vyznačených cyklotrás. V zahraničí vám nikto nehovorí, kde môžete jazdiť. Na Slovensku to je dosť obmedzujúce. Oficiálne cyklotrasy sú u nás veľakrát len zvážnice a namaľované pruhy na ceste a tým to končí. Situácia u nás sa však zlepšuje, ale určitý čas to ešte potrvá, kým budeme na úrovni zahraničia.
Aký cieľ si dávate do budúcna?
Robiť, čo ma baví a rád by som sa v tom zlepšoval. Rád by som ľudom priniesol taký pohľad na cyklistiku, aby sa stala súčasťou ich života, pretože si myslím, že takýto typ koníčka má pozitívny vplyv na ostatné aspekty života. Cyklistika je naozaj výborný spôsob ako sa udržať nad vecou a byť v pohode aj v dobe plnej zhonu a stresu.
