ŽILINA. Voľby do miest a obcí majú, na rozdiel od všeobecných volieb, svoje špecifiká. Žilina mala na svojom čele síce dedičného richtára, ktorý mal v meste súdne právomoci, avšak mesto od 15. storočia riadili volení richtári. Prvým známym bol Jokl Smyt v roku 1419, celkovo na čele mesta poznáme odvtedy po súčasnosť 189 osôb.
Minúta po minúte: V štyroch turčianskych obciach sa bude voliť aj v budúcom roku Čítajte Predstaviteľmi mesta boli teda najprv volení richtári, ktorí sa volili žilinskými mešťanmi vždy k sviatku sv. Juraja – 24. apríla na jeden rok, od roku 1771 od 1. novembra tiež na jeden rok. V roku 1848 a v rokoch 1860 – 1873 bol na čele mesta mešťanosta. V r. 1874 sa mesto stalo obcou a na čele stal volený richtár až do roku 1911, keď Žilina dostala štatút mesta a na jej čele stal mešťanosta. Od roku 1923 na čele Žiliny stál starosta. Po roku 1938 na čele mesta menovaný starosta a menovaný vládny komisár, v rokoch 1944 –45 to bol menovaný mešťanosta – Vojtech Tvrdý.
Po roku 1945 na čele mesta boli volení predsedovia národného výboru. Treba poznamenať, že všetci títo predstavitelia mesta neboli priamo volení mešťanmi alebo obyvateľmi mesta s volebným právom, ale ich volili členovia mestského zastupiteľstva, obecného výboru alebo pléna národného výboru.
Až od roku 1990 sa volia primátori mesta priamo občanmi na obdobie 4 rokov. Najdlhšie vo funkcii najvyššieho predstaviteľa mesta bol doposiaľ Ján Slota, celkovo 16 rokov vo 4 volebných obdobiach v rokoch 1990 – 2006.
Ale v minulosti boli i richtári zvolení i 5-krát do funkcie na jeden kalendárny rok. Starostom mesta v roku 1890 bol i barón Kloch, ten po roku vo funkcii zomrel. Tragicky zomrel po zrážke s vlakom na Rajeckej železnici i predseda národného výboru Hlinka v r. 1988. Viacerí predstavitelia mesta sa v priebehu volebného obdobia i vzdali funkcie pre rôzne, neraz i problémové finančné dôvody narábania z mestskými peniazmi. Dnešný volič si asi ani neuvedomuje, že v minulosti nebolo všeobecné volebné právo a ženy nemali žiadne volebné právo. Až v novej ČSR od r. 1920 sa toto právo zaviedlo a okrem vekovej hranice niet skoro žiadne obmedzenie. Napríklad do r. 1918 volilo v Uhorsku len šesť percent obyvateľov.
Autor: Peter Štanský
