Pondelok, 12. november, 2018

CE.ZA.AR: Nová synagóga a veža na Dubni. Žilina má dve diela vo finále architektonickej súťaže

Víťaza spomedzi 85 prihlásených diel vyhlásia v októbri.

Vyhliadková vyža na Dubni. (Zdroj: MESTO ŽILINA)

ŽILINA. Medzi šestnásť najlepších architektonických diel na Slovensku zaradili porotcovia aj dve realizácie zo Žiliny.

Do finále najprestížnejšej slovenskej architektonickej súťaže CE.ZA.AR 2018 sa svojou kvalitou prebojoval projekt Nová synagóga v Žiline v kategórii Obnova a prestavba a Vyhliadková veža na Dubni v kategórií Občianske a priemyselné budovy.

Do 17. ročníka súťaže sa prihlásilo 85 diel. Do finále napokon porotcovia vybrali šestnásť realizácií. Laureátov vyhlásia na slávnostnom odovzdávaní cien počas galavečera 4. októbra.

"Okrem iných kritérií sme posudzovali vzťah architekta a klienta, čo veľmi vplýva na výsledok diela. Tiež sme zohľadňovali vytvorenie verejného priestoru v okolí stavby," povedal pre TASR člen poroty, český architekt Petr Hájek.

"Zohľadnili sme, čo je svojské, vlastné, a nie prvky opakujúce sa po celom svete," dodal Pavol Mikolajčák, slovenský architekt žijúci dlhodobo v Taliansku.

Vyhliadková veža na Dubni

43 návrhov veže

Vyhliadková veža na Dubni je vysoká 27,4 metra a má desať podlaží. Prvé nadzemné podlažie je vo výške 572 metrov nad morom, najvyšší bod konštrukcie veže je v nadmorskej výške 598 metrov. Hlavnými materiálmi na veži sú pozinkovaná oceľ a drevené dizajnové obklady.

Prečítajte si tiež: Krivé lavičky na sídlisku Vlčince bude mesto reklamovať

Zblízka je pohľad na samotnú vežu úchvatný. Autori nápadu z oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra vyzvali architektov, aby dali na papier svoje predstavy a veži s výhľadom na Žilinu. Porota dostala 43 návrhov. Spomedzi nich ich najviac zaujalo riešenie Ladislava Vikartovského a Gábora Nagya.

Veža v jednoduchej geometrickej forme kvádra s obdĺžnikovým pôdorysom zapadá do okolitého prostredia. „Objekt pôsobí stabilne a bezpečne v spodnej časti, smerom hore mení svoj charakter a splýva s okolitým prostredím. V diaľkových pohľadoch pôsobí nenápadne, čím zachováva súčasný obraz krajiny,“ napísala v hodnotiacej správe porota o víťaznom zámere.

Synagógu ocenili už vlani

Projekt premeny žilinskej Novej synagógy do jej pôvodnej podoby získal významné ocenenie už minulý rok. Z galavečera odovzdávania Ceny za architektúru CE·ZA·AR 2017 si iniciátori obnovy pamiatky odniesli cenu „Za osobitný prínos pre rozvoj architektúry“.

Slovenská komora architektov cenou Patrón architektúry ocenila revitalizáciu pôvodne náboženského objektu na kultúrne účely a citlivé prinavrátenie budovy do pôvodnej podoby.

Nová synagóga v Žiline. (zdroj: NOVÁ SYNAGÓGA)

"Obnova Behrensovej synagógy bola bezprecedentnou úlohou ako významom, objemom, tak aj náročnosťou. V zásadnom momente zastúpili iniciátori obnovy úlohy samosprávy a štátu. Tento neštandardný a odvážny proces obnovy bez počiatočných investícií s pomocou menších grantov, desiatok dobrovoľníkov a sponzorov vytvoril kultúrny stánok Nová synagóga," uviedlo predstavenstvo Slovenskej komory architektov.

Neologická synagóga od svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa z rokov 1928 až 1931 je jedna z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry.

Do projektu sa v roku 2012 pustili aktivisti zo Stanice Žilina – Záriečie, keď synagógu získali na 30 rokov do prenájmu od Židovskej náboženskej obce.