HORNÝ HRIČOV. Priemyselné areály stoja v obci ešte z čias socializmu. Firmy, ktoré tu vtedy postavili, však už nefungujú na tej istej báze. Areál Váhostavu je čiastočne rozpredaný iným spoločnostiam a ďalšie by chceli odkúpiť pozemky a postaviť priemyselné haly. Zabúdajú však, že v tomto areáli sa nachádzajú aj rodinné domy a bytovka, ktoré tu boli skôr. „V bytovke žije 18 rodín a sú tu aj tri rodinné domy. Kedysi tu bol obchod aj sídlo pošty, a teraz sa z budov stali dielne. Obyvatelia ich tak majú rovno pod oknami,“ vysvetľuje Dušan Ďuríček, starosta obce Horný Hričov. V obci to však zďaleka nie je jediný problém.
Boj s tepelnou elektrárňou
Jedna spoločnosť chce odkúpiť pozemky, ktoré v súčasnosti vlastní Slovenský vodohospodársky podnik. Firma by tu chcela postaviť tepelnú elektráreň na spaľovanie odpadov. Preto obec prejavila záujem o kúpu tohto pozemku. „Namiesto ďalšieho enviromentálneho znehodnotenia chceme tento pozemok revitalizovať. Chceme zabrániť tejto výstavbe, lebo elektráreň by spôsobila enviromentálnu katastrofu nielen v našej obci, ale zasiahla by aj okolie,“ hovorí starosta.
V obci sa pritom nachádza niekoľko spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu odpadu. Sídli tu spoločnosť t+t, ktorá spracováva 40-tisíc ton komunálneho odpadu zo Žiliny a okolia, čistiareň odpadových vôd, ktorá čistí a upravuje odpad zo Žiliny a okolia pre asi 200-tisíc obyvateľov a tri spoločnosti, ktoré spracúvajú kovový odpad. „S tepelnou elektrárňou nikdy nebudeme súhlasiť. Znamenalo by to zánik Horného Hričova,“ vysvetľuje.
Každodenná doprava
V areáli Váhostavu sú aj spoločnosti, na ktoré si obyvatelia zvykli napriek tomu, že im kamióny denne jazdia popod okná. Tie však jazdili len ráno a večer. Potom sa pridala spoločnosť na spracovanie kovového odpadu, kvôli ktorej im teraz po obecnej ceste prechádza o 40 - 60 nákladných áut denne viac. Táto nákladná doprava jazdí popred rodinné domy „Za posledných pätnásť rokov sa tu začal priemysel rozširovať dosť neriadene, pričom nikto neriešil dopad zvýšenej dopravnej činnosti na obec. Ide aj o bezpečnosť obyvateľov a ich majetok,“ hovorí starosta. Táto nemenovaná firma sa postupne rozrastala a mala v pláne postaviť tu aj taviace pece na hliník. Vtedy muselo vedenie obce tvrdo zakročiť, s ich výstavbou nesúhlasilo a s majiteľom firmy spísalo memorandum o spolupráci.
Keď zavrú priecestie
V priemyselnom areáli Západ sídli viacero firiem. V tejto časti obce sa nachádza aj spoločnosť Slovnaft. Tá dovolila svojim „susedom“ používať cestu v ich vlastníctve, aby tak kamióny nemuseli jazdiť cez intravilán obec. Problém však nastane v máji, keď sa zavrie železničné priecestie, ktoré je súčasťou cesty. V rámci modernizácie železničnej trate nespravili projekt na náhradné riešenie priecestia formou nadjazdu. „S niektorými firmami z tejto priemyselnej zóny sme spísali dohody, že napriek zavretiu priecestia nebudú jazdiť cez obec, ale využijú obchádzkovú trasu cez diaľničný privádzač. Nosnosť obecnej vozovky a ani cesty III. triedy nie je stavaná na takú veľkú záťaž,“ vysvetľuje starosta Ďuríček, ale situácia môže skomplikovať život v obci aj inak.
Uzatvorením priecestia totiž vzniká problém pre Slovnaft, ktorý musí mať únikovú cestu. Tú by mali vybudovať a viesť okolo kostola a cintorína.
Priemysel vs. ľudia
Horný Hričov je ohraničený priemyslom, cestou I. triedy a diaľnicou, železnicou a z druhej strany riekou Váh. Preto si cení každé voľné miesto, ktoré má. Chceli by ho zastavať rodinnými domami a bytovkami, ale najprv musia vyriešiť problém s takmer neúnosnou dopravou cez obec. „ Chceme, aby Horný Hričov fungoval ako obec, nie ako priemyselná zóna. Je dôležité, aby si firmy uvedomili, že sú tu na návšteve. Horný Hričov tu stojí už 800 rokov, preto by sa mali oni prispôsobiť obci a nie my im. Je to ťažký boj, ale budeme bojovať všetkými možnými zákonne dostupnými prostriedkami, aby sme tu mohli žiť ako normálni ľudia,“ dodáva starosta.
