Pri svätej omši kňaz posväcoval pripravené veľkonočné jedlá, z ktorých najvýznamnejšie boli vajcia. Ich svätenie bolo cirkvou zavedené v 12. storočí. S posväteným jedlom, uloženým v košíku, sa každý ponáhľal domov, čo malo zabezpečiť skorú a úspešnú žatvu. Ak niekto cestou spadol, predznamenávalo to škodu na úrode. Pri väčších vzdialenostiach ženy nosievali košík s jedlom v plachte na chrbte.
Doma sa zišla celá rodina na obradové konzumovanie jedla pri veľkonočnom stole, prikrytom čistým bielym obrusom. Na stôl sa položil chlieb, ktorý sa nesmel v ten deň už odkladať. Prvým jedlom bolo posvätené vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Keď sa podľa poverových predstáv niekto dostal cez rok do moci zlého ducha, mal si spomenúť, s kým toto vajíčko jedol a zlé sily nad ním stratili moc. Zároveň bolo symbolom súdržnosti rodiny. Škrupina sa na jar dávala do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Potom sa jedlo nasolené mäso z diežky so zemiakmi, údené mäso, huspenina i kapustnica. Kosti z jedla sa dávali do zeme, aby sa na poliach nemnožila „chrobač“. Hojnosť jedla mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok.
V niektorých obciach sa ráno na Veľkonočnú nedeľu pripravovala praženica so slaninou i jedlo na Veľkonočný pondelok. Boli aj rodiny, ktoré v tento deň nejedli šunku ani mäso z domácich zvierat, lebo sa obávali, aby o ne neprišli. Keďže na hydinu sa zákaz nevzťahoval, konzumovali ju ako hlavný chod. Vodou, v ktorej sa umývalo veľkonočné mäso, gazdiná opláchla nohy a papuľu kravám, aby ich ochránila pred nečistými silami.
Autor: Alojz Kontrík
