REGIÓN. Biela sobota je smútočným dňom veľkonočného týždňa. Symbolizuje biele rúcha, ktoré mali oblečené dospelí pri krste, lebo v ranokresťanskom období bola biela farba znakom neviny.
Gazdiná už skoro ráno pozametala podstienku tŕňovou alebo čečinovou metlou, aby sa v nej nezdržiaval hmyz. Chlapci behali po dome a štrngali reťazami, aby ho ochránili pred hmyzom po celý rok. Ženy pripravovali veľkonočné obradové jedlá – koláče (neskôr veľkonočného baránka), bravčové mäso a šunku. Masť zo šunky si ľudia odkladali na liečenie rán a natierali si ňou nohy, aby im chodidlá pri práci nepopukali. Tiež ňou natierali šije volom, aby im ich jarmo neodrelo.
Tradične sa na Veľkú noc piekla „baba“ – koláč z bieleho kysnutého cesta. Po vymiesení cesta si gazdiná neočistila ruky a rýchlo bežala pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť alebo dávali málo ovocia. V niektorých obciach bola Biela sobota, rovnako ako Zelený štvrtok, považovaná za šťastný deň pre siatie a sadenie.
Mládenci si plietli korbáče a dievky maľovali vajíčka. Niektoré chodili tajne klopať aj na dvere svinského chlieva. Ak sa im ošípaná ozvala, znamenalo to, že sa do roka vydajú.
Na znak toho, že Ježiš Kristus odpočíva v hrobe, sa cirkevné obrady začínali až po zotmení. Dôležitým úkonom bolo rozväzovanie kostolných zvonov.
Keď ľudia počuli zvoniť zvony, rýchlo sa utekali poumývať do potoka. Niektoré matky zobrali malé deti a nahé ich ponorili do vody. Verilo sa, že ich to ochráni od kožných chorôb, napríklad svrabu. Potom do nádoby nabrali vodu, ktorou sa umývali pri urieknutí alebo bolestiach hlavy.
Autor: Alojz Kontrík
