REGIÓN. Mnohé obce ešte aj dnes dodržiavajú zvyky starších generácií. V niektorých pretrvali tie z čias staroslovanských bohov. Upálenie a utopenie Moreny dnes inscenuje viacero folklórnych súborov. Tento „obrad“ ste si mohli pozrieť každý rok v Budatínskom parku. Tento rok sa podujatie konalo 13. marca 2016. „Vynášanie Moreny je zvyk, ktorý sa viaže so Smrtnou nedeľou, je to nedeľa 2 týždne pred Veľkou nocou. Počas tohto dňa sa konali rôzne obrady, ktorých zmyslom bolo symbolické vyhnanie zimy z chotára a prinesenie leta. Práve Morena, ktorú zhotovili z drevených palíc a slamy, symbolizovala zimu a smrť,“ hovorí Adriana Bárdyová, etnologička Považského múzea v Žiline.
Krížová cesta a stráženie hrobu
Skôr ako nastane všeobecné veľkonočné veselie, pripomíname si najväčší kresťanský sviatok. Na Veľký piatok sa Ježiš Kristus obetoval smrťou na kríži. Jeho tŕnistú krížovú cestu si veriaci vo viacerých obciach pripomínajú spoločne. Krížová cesta každý rok koná počas Kvetnej nedele aj Budatínskom parku. Krížovú cestu dedinou usporadúvajú napríklad aj v Dolnej Tižine a vo Varíne.
Procesiu usporadúvajú aj v Terchovej. Na Veľký piatok, 25. marca, sa krížová cesta v réžií Vlada Šveca a v podaní Terchovského národného divadla a farníkov z Terchovej začne pred kostolom o 14.30.
V obciach býva zvykom, že po odslúžení obradov na Veľký piatok miestne dobrovoľné hasičské zbory držia stráž pri Božom hrobe. Túto činnosť nájdete vo väčšine stanov hasičských zborov.
Krížová cesta inscenovaná v prírode, teda kalvária je ozdobou niektorých obcí ako Hlboké nad Váhom, Bitarová, Rajecká Lesná a Terchová.
Z tradícií
Veľkonočný pondelok je posledný deň sviatkov Veľkej noci. Ako už tradície kážu, v tento deň je všeobecné veselie. Mládenci chodia od domu k domu, oblievajú dievčatá a ženy a vyšibú ich korbáčom. „Tento korbáč je upletený z čerstvých, najčastejšie vŕbových prútov. Dnes je oblievanie a šibanie známe azda v každej obci Slovenska, no ešte v polovici 20. storočia tomu tak nebolo. Obe formy boli známe na juhozápadnom Slovensku, pre západné Slovensko bolo typickejšie viac šibanie, kým pre východné Slovensko bolo charakteristické kúpanie,“ hovorí Bárdyová.
Veľkonočná oblievačka
Podľa etnologičky začínali kúpačky a šibačky kedysi hneď po polnoci alebo skoro ráno. Skupinky mládencov chodili po dedine a navštevovali domy, kde mali dospelé dievky. „Dievčatá sa dávali šibať, lebo sa verilo, že im zabezpečí krásu a zdravie. V domácnosti im za odmenu ponúkli vajíčka, koláče, víno alebo pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Večer usporiadali mládenci zábavu, na ktorú pozvali aj dospelé dievčatá,“ vysvetľuje Bárdyová. Menší chlapci chodili na šibačku doobeda a odmenou im boli kraslice a cukrovinky, v súčasnosti sú to peniaze a naturálne dary.
Oživené zvyky
Tradičné veľkonočné zvyky sa v obciach dodržiavajú aj dnes. V niektorých dokonca chodia aj v krojoch a šibačka tak dostáva ľudový nádych ako kedysi. Dodržiavajú sa však v Lysici, Terchovej alebo Čičmanoch a obciach Rajeckej doliny. V Rajeckej Lesnej majú ešte jeden zvyk – mládenci nosili do domov, kde mali slobodné dievčatá mravce, ktoré im mali priniesť hojnosť. Často sa tradície dodržiavajú aj v obciach, v ktorých aktívne funguje nejaký folklórny súbor. Pravú Veľkú noc na dedine zažijete napríklad aj pri návšteve Múzea slovenskej dediny v Martine, ktoré každý rok organizuje oživenie ľudových zvykov.
Negatívne dopady
„V súčasnosti je pri veľkonočných zvykoch – šibaní a oblievaní zvýrazňovaná už len funkcia kolektívnej zábavy. Realizujú sa prevažne v kruhu rodiny a príbuzenstva,“ dodáva Bárdyová. V niektorých prípadoch v minulom roku však porekadlo „všetko s mierou“ neplnili všetci. Záchranári v Žilinskom kraji totiž ratovali 16 mužov a 3 ženy, ktorí sa priotrávili alkoholom.
