Ako prvý odstúpil z postu podpredsedu hnutia Peter Belinský. Hovorí jasne, že KDH potrebuje reštart a zmenu vo vedení.
Vzdali ste sa funkcie podpredsedu KDH, ako dôvod ste uviedli neúspech hnutia v sobotňajších voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Kresťansko-demokratické hnutie prvýkrát od roku 1990 nie je súčasťou slovenského parlamentu. Je to hlavný dôvod vášho rozhodnutia, alebo ste posudzovali aj iné hľadiská?
- Príčiny sú dve. Prvou bol, samozrejme, neúspech vo voľbách a druhou spôsob, akým sme odkomunikovali verejnosti zodpovednosť predsedníctva za takéto vysvedčenie od ľudí. Preto som sa ja ako podpredseda rozhodol abdikovať na svoju funkciu. Ako jeden z trinástich členov predsedníctva cítim svoj diel zodpovednosti. Každý, kto koná štandardne, hodnotovo, si musí priznať svoju čiastku. Jediné reálne vyvodenie zodpovednosti je vzdanie sa mandátu, ale okamžite.
Vyjadrili ste sa, že vidíte aj chyby vo vnútri hnutia, neriešené problémy ste označili ako dlhodobé aj krátkodobé. Mohli by ste ich špecifikovať bližšie? V čom vidíte vy hlavnú príčinu, ktorá sa podpísala pod prepad KDH?
- Základným problémom bola zlá komunikácia s verejnosťou. Dobrá komunikácia potrebuje uveriteľné a autentické osobnosti, ktoré sa vyjadrujú zrozumiteľne a jednoznačne, kde biele je biele a čierne je čierne. Ľudia očákávajú, že politici KDH budú prichádzať s riešeniami hlavne ich každodenných problémov. Pri nás mali ľudia problém, že sme od nich príliš vzdialení. Toto je výzva na najbližšie obdobie.
Aké sú podľa vás najbližšie kroky, ktoré by malo KDH urobiť? Kde si myslíte, že sú rezervy, ktoré dokáže strana riešiť, aby ponúkla novú alternatívu?
- Je potrebná analýza a otvorená diskusia, ktorá pomenuje zmenu a jej nositeľov. Sám som sa snažil potiahnuť aj nových ľudí, napríklad Albín Maslaňák bol úspešnejší v Žilinskom kraji ako Marián Faktor, ktorý bol jedným z lídrov kandidátky. Maslaňák získal veľmi slušný výsledok, porovnateľný so zvolenými poslancami z iných strán. Albín Maslaňák je úspešný starosta, ľudia musia vidieť, že v KDH je viac takýchto osobnosti.
Na sociálnych sieťach ste deklarovali, že nebudete kandidovať na post predsedu hnutia. Je to vaše konečné slovo?
- V najbližších voľbách sa naozaj nebudem uchádzať o post predsedu KDH, ale pre budúcnosť určite tak ako aj inde v živote platí: Nikdy nehovor nikdy.
Čo si myslíte o predčasných parlamentných voľbách? Bola by to dobrá cesta pre Slovensko, aj s výhľadom nášho predsedníctva v Rade Európskej únie?
- Je to komplikovaná situácia a obávam sa, že ak nedôjde ku koalično-opozičnej dohode, ak dve najsilnejšie strany nezadeklarujú nejaký spôsob spolupráce, či už koaličnej, alebo koalično-opozičnej, tak Slovensko čakajú predčasné voľby. Podobným vývojom prešlo Rakúsko aj Nemecko a zastabilizovalo to vzťahy v spoločnosti. Treba brať do úvahy mandáty. Ľudia sa rozhodli a treba to akceptovať. Bez dohody SMER-u a SaS tu však stabilita nebude.
Ostávate v strane ako radový člen. Teda povinnosti podpredsedu prenechávate iným. Ako to ovplyvní váš osobný život? Budete mať viac času na seba, na rodinu?
- Z hľadiska času je to obrovská zmena. Veľa vecí išlo bokom, od lekárskych preventívnych prehliadok až po rodinu a priateľov, je čo dobiehať. Aj tu ale platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Je potrebné v každej zmene hľadať to, čo je pozitívne.
V tejto chvíli čisto akademická otázka, ale predsa – ak by ste boli v parlamente, ktorý z partnerov by bol pre vás prijateľný zo strán, ktoré sa prehupli cez hranicu piatich percent? A naopak, koho by ste s istotou vylúčili zo spolupráce?
- Nemám rád špekulatívne otázky, preto neodpoviem
