ŽILINA/REGIÓN. Dnes môže voliť každý. Muži, ženy, chudobní i bohatí, volí sa väčšinou pár metrov od domu, ba dokonca na požiadanie príde urna za voličom. Nik nevie, kto koho volil, takže vinu na výsledku nesie celý kolektív. V minulosti mali voľby úplne iný charakter ako dnes.
Samozrejme sladké reči a medové motúzy nechýbali ani vtedy. „V Slovenskej národnej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáku Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I. Ide o jeden z dvoch doteraz známych exemplárov tohto autora na svete,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová.
Voliť mohli len bohatí
Voľby do Uhorského snemu sa začali konať pravidelne až v rokoch 1865 – 1910. Nemohol však voliť každý, kto si zmyslel. Volebné právo mali len tí muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Okrem nich mohli voliť aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti.
Ženy, samozrejme, nemohli voliť ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6 -tisíc zlatých.
Voľby zasahovali dokonca aj do otázky vierovyznania. „Nuž to, že každý môže veriť, čo sa mu páči, čoby hneď k.p. i dáku z mede uliatu figúrku, alebo dákeho egyptského vtáka, alebo keby i naše kavky, vrany držal za Pána Boha a začal sa im klaniať; takéto náboženstvá teraz už práve tak bude ten zákon ochraňovať, ako sväté náboženstvo pána Ježiša Krista,“ píše sa na strane 20.
Sociálno-demokratickí poslanci v Ríšskej rade od roku 1897 (Literárny archív SNK, sign. Soc 8/46)
Najstarší dochovaný politický leták u nás – kritika na vládu. Fragment drevorezu s bájnymi zvieratami a psami, s nemeckým textom pochádza z Brantovho politického letáka. Prvý exemplár sa nachádza v Halle, kde bol súčasťou prvotlače s dielom Jacoba de Voragine Legenda aurea Nürnberg 1496.
Kuriózne požiadavky
Niektoré strany mali naozaj kuriózne požiadavky. Požadovali napríklad reguláciu riek na hornom Uhorsku – Torysu, Poprad, Váh, Oravu, Hron, Nitru, Moravu a ochranu robotníkov: „Znemožnenie žeby prácu dávajúci kapitalista (fabrikant) mohol delníka vycicať a na starosť jednoducho preč poslať.“
Aj tajná voľba bola v minulosti niečím, čo nepoznali. Každý vyslovil nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje. Častokrát volič ledva stál na nohách a nebolo mu rozumieť. Kampaň totiž zahŕňala nielen „opíjanie“.
Dokumenty o praktikách nachádzame aj v iných archívnych materiáloch.
Politická satira nechýbala
Jeden z kandidátov do uhorského snemu, Ivan Pivko v knihe Môj korteš (1905) priznáva: „Celé obce do chlapa, ktoré na Krupca hlasovaly, boli zbité, boly skopané, vysocané, vyzauškované, klincom dopichané a ľudia prestáli celé mučedlníctvo….Obce, ktoré boly ľudové a maly 60 hlasov, oddaly 15 a miesto týchto hlasovali aj po 10 ráz preoblečení paholci od Herzov a Bihellerov, miesto tých, čo boli v Amerike, hlasovaly najatí ľudia.“
Svoj vplyv mali v neskoršom období aj média a najmä politická satira, ktorá nechýbala v žiadnych novinách. Na politických kampaniach a kandidátoch sa dalo už vtedy celkom slušne zarobiť. Volebné právo získali ženy až v roku 1918 a teda vtedy sa letáky obracali aj na nežnejšie pohlavie.
Ukážka politickej satiry: časopisy Černokňažník (vydania z rokov 1884 a 1901) a Rarášek (1872).
FOTO: ARCHÍV SNK
