Vo štvrtok 28. januára 2016 oslávil vzácne jubileum 80 rokov dlhoročný hráč, tréner, funkcionár, pedagóg, rodák z oravského Tvrdošína Dušan Ondruš. Keď mal 11 rokov, rodičia sa presťahovali do Žiliny, a preto si dnes s hrdosťou hovorí Žilinec, veď šesťdesiatdeväť rokov ho k tomu oprávňuje. Dušan je dobrák od kosti, milujúci šport, ale hlavne ľadový hokej. Za všetko, čo dosiahol v živote, vďačí predovšetkým rodičom, ktorí boli cvičitelia v Sokole a ZRTV a od malička ich zásluhou získal pohybové návyky a gymnastika bola základom pri rozvoji ďalších športových aktivít.
Všestranný športovec
Prvé úspechy dosiahol ako gymnasta, keď v disciplíne gymnastický trojboj v kraji obsadil druhé miesto.
V roku 1947 jeho otec Jozef Ondruš a Karol Ertelt založili v žilinskej Sokolovni oddiel pozemného hokeja a oslávenec sa upísal tomuto palicovému športu. Cez dorastenecké družstvo bol v priebehu jedného roka zaradený do prvého družstva dospelých, ktoré bolo účastníkom I. celoštátnej ligy.
V roku 1954 obsadili v drese Lokomotívy Žilina na majstrovstvách Československa druhé miesto a získali strieborné medaily. Za výrazné výkony bol zaradený do kádra levíčat – juniorov Československej reprezentácie.
Popri pozemnom hokeji hrával v zimnom období hokej na ľade za dorast Iskry Sloveny, neskôr Dynama Žilina.
Ako 17-ročný nastúpil za družstvo dospelých. V tomto období za tím Žiliny hrávali také osobnosti ako boli Zachar, Beniač, Krasnohorský, Pečalka, Hodoň, Čapek, Raplík, Moravčík, Hančin, Pongrác a ďalší. V roku 1953 bol členom družstva DŠO SOKOL Žilina, ktoré sa stalo dorasteneckým majstrom Slovenska.
Za Žilinu hrával v rokoch 1953 až 1965 v druhej najvyššej súťaži ČSR Moravsko-slovenskú II. ligu, neskôr Slovenskú národnú ligu na poste obrancu.
Medzi najväčšie úspechy počas kariéry patrilo víťazstvo A mužstva Jednoty Žilina v I. Slovenskej národnej hokejovej lige v ročníku 1964/1965.
Ako junior bol nominovaný do výberu Slovenska. Na záver hokejovej kariéry ešte ako 34-ročný hral II. Slovenskú národnú ligu za Spartak SZM Dubnica. Po zanechaní aktívnej činnosti sa venoval trénerskej práci, hlavne s mládežou v oddieli TJ ZVL Žilina.
V rokoch 1975-1977 pôsobil ako asistent A mužstva dospelých trénerovi Václavovi Pantučkovi, bývalému reprezentantovi Československa. V sezóne 1984-1985 pod vedením Dušana Ondruša mužstvo ZVL Žilina vyhralo II. Slovenskú národnú hokejovú ligu skupinu stred a postúpilo medzi slovenskú elitu do I. ligy. V rokoch 1974-1975 úspešne viedol reprezentáciu Slovenska do sedemnásť rokov a v roku 1976 reprezentačný tím Slovenska do 19 rokov. Na lavičke reprezentácie sa úspešne podieľal na raste P. Šťastného, Ihnačáka, Jurigu, J. Lukáča, R. Švarného, Z. Cígera a zo Žilinčanov bratov Kaššovcov a Chlapíkovcov, Rufusa, Šimánka, Oravca, Kokavca a iných.
Trénoval v Juhoslávii
V rokoch 1996 až 2001 trénoval v Juhoslávii Crvenu Zvezdu Beograd a Vojvodinu Novi Sad. Výrazný úspech dosiahol ako tréner juniorskej reprezentácie Juhoslávie do 20 rokov na majstrovstvách sveta v Nagane. So seniorskou reprezentáciou Juhoslávie sa prebojoval na MS do Budapešti.
Po návrate zo zahraničia v roku 2001 prestal trénovať, ale dlho nevydržal bez činnosti. Žilinskí florbalisti mu ponúkli trénovanie, a tak od januára 2003 v ŠK JUVENTA Žilina vymenil hokejku a cieľavedomou prípravou jeho zverenci už v roku 2005 na majstrovstvách Slovenska obsadili druhé miesto v kategórii 17 až 19-ročných. V roku 2007 až 2009 sa na majstrovstvách Slovenska umiestnili na prvom mieste v kategórii 19-ročných a získali titul majstra SR. V roku 2007 viedol slovenskú florbalovú reprezentáciu na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, ktorá sa umiestnila na 7. mieste.
Počas práce v oblasti športu boli jeho aktivity zamerané i na publikačnú činnosť. Napísal a vydal dve športové publikácie a rôzne tréningové skriptá. Prvá publikácia obsahovala tréningovú metodiku a prípravu florbalu určenú pre trénerov, učiteľov a hráčov. Bola vydaná v roku 2006 pod názvom „Ako hrať a trénovať florbal.“ V histórii tohto športu to bola vôbec prvotina na Slovensku. Druhú publikáciu „Hokej v Žiline“ vydal v roku 2014. Obsahuje začiatky hokeja v Žiline od roku 1925, jeho činnosť, úspechy, ale i pády, až do roku 2010.
Mnohé vyznamenania
Za dlhoročnú, viac ako 50-ročnú prácu pedagóga, trénera, funkcionára, za výsledky a zásluhy o rozvoj telesnej výchovy a športu, obdržal rôzne vyznamenania.
Je zaujímavé, že jeho aktivita mu dodáva i v jeho veku elán, neľutuje ani jednu chvíľu, ktorú venoval jeho veľkej láske – športu, ale hlavne hokeju. Veľmi rád spomína na svojich trénerov Dr. Okoličányho, Bláhu, Mlčocha, Čapku, Pečalku, ale tiež na spoluhráčov. V kabíne mu prischla prezývka PESO, bol vždy skromný, ústretový, i keď boli chvíle niekedy ťažké.
Rodina žije športom
Žije v usporiadanej rodine, za všetko, čo dosiahol, vďačí manželke Zitke, deťom a rodine, ktorá celý život žije športom. I keď si užíva dôchodok, aktívne pracuje v Olympijskom klube Žilina, pomáha pri rôznych športových podujatiach, naposledy pri organizovaní osláv 90 rokov hokeja v Žiline a uvedenia do Siene slávy Žilinského hokeja Vojtecha Okoličányho, Emila Čapeka, Ladislava Vyskočila a mužstiev Žiliny – víťaza 1. SNHL v rokoch 1964/1965 a MsHK Žilina, majstra Slovenska zo sezóny 2005/2006. Ako spoluzakladateľ Klubu hokejových veteránov Žiliny je rád, že má nasledovníkov L. Hodoňa, P. Frankla, R. Mihaldu, E. Lovíška, ktorí udržiavajú hokejovú rodinu starých i mladších pánov hokejistov.
Oslávenec by bol veľmi rád, keby to naši žlto-zelení hokejisti v tomto roku dotiahli do play-off, lebo hokej v Žiline si to zaslúži. Iste takýto darček by potešil nielen oslávenca, ale i všetkých priaznivcov hokeja.
Do ďalších rokov želáme Dušanovi Ondrušovi veľa zdravia, šťastia v mene hokejovej rodiny a Olympijského klubu Žilina.
K zástupu gratulantov sa pripája i redakcia MY Žilinských novín.
Autor: Juraj Straka
