REGIÓN. Kroniky by si mala viesť každá obec. Každý rok sa uskutoční množstvo významných udalostí, ktoré by sa mali zachovať pre budúce generácie. Môžu sa stať pre ne dôležitým odkazom. Práve takým, akým sú staré zápisky pre súčasníkov.
Písané rukou aj na počítači
Súčasťou dnešnej doby sa však stáva digitalizácia. Aby sa kroniky uchovali čo najdlhšie, je pre ne dôležité skladovanie. A to, že sa k nim nedostane niekto náhodne. Preto niektoré obce nedovolia do kroník ľubovoľne nahliadnuť. Využívajú preto dostupné prostriedky a prepisujú udalosti zo svojich kroník do počítačov, aby sa uložili na web, kde sú dostupné pre všetkých.
„Niektoré obce vedú obecnú kroniku písaným písmom a súčasne ju spracovávajú aj na počítači, čo je výhodné pre obyvateľov alebo záujemcov, že si potrebný údaj môžu nájsť bez zapožičania kroniky. Veľkú pozornosť je potrebné, aby mestá a obce venovali uloženiu kroník, aby sa k nej správali ako ku vzácnej knihe, ktorá musí zostať pre ďalšie generácie,“ povedal Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Lietava má dva druhy kroník
V obci Lietava momentálne pracujú dve kronikárky. Jedna stále píše zápisky ručne, druhá celú kroniku prepisuje do elektronickej formy. Prvé zápisky sú spred roku 1948. Písal ich vtedy miestny učiteľ Ján Hanzel. „Bežne sa písali kroniky spätne a nie v ten daný rok. Napríklad vojnové roky boli ťažké, asi vtedy nemal nikto na podobné záležitosti čas. Prvé zápisky sú písané súvisle o obci – čo sa tu nachádza, z koľkých rodín je Lietava tvorená a podobne. Potom už Hanzel pokračuje každým rokom zvlášť,“ hovorí Vladimíra Dudová, ktorá kroniku prepisuje do elektronickej podoby. Prvé zápisky sú písané stručne – približne dve strany na jeden rok. V 70-tych rokoch sa však kronikári rozpísali. Na jeden rok pripadá niekedy aj štyridsať strán textu.
Kronikárka Mária Čibenková píše zápisky ručne a absolvovala aj špeciálne školenie. „Nie každý má nadanie písať. Chýba mu dobrá štylistika. Občas sa to stávalo aj mojím dávnym predchodcom. Objavili sme množstvo gramatických chýb. Kolegyňa Vladimíra Dudová však texty píše aj s nimi, aby boli autentické,“ vysvetľuje. Na školení ich napríklad poučili, že nemusia písať písaným písmom ale vyslovene čitateľne a krasopisne. „Dôležité je, aby sa používal tuš alebo dokumentačný atrament. Obyčajné pero sa rozhodne nezachová. Takto sa píšu aj obecné matriky. Písmo dlhšie vydrží,“ dodáva.
Okrem troch zväzkov tradičných kroník v Lietave vedú aj ozdobné kroniky. Do nich sa zapisujú obecné sobáše, uvítania detí do života, alebo vzácne návštevy. Tieto sú zdobené aj rôznymi ornamentmi.
Dolná Tižina len začína
V obci Dolná Tižina takáto súvisle písaná kronika chýba. Spätne ju však prepisuje Ján Bačinský. Jeho prepis však vyzerá inak. Prvé zápisky pochádzajú z obdobia tureckých vojen. Kronikár ich píše vlastnou rukou a dokresľuje ornamentmi a maľbami. Informácie nemá ucelené. V obci sa totiž z historických zápiskov zachovali iba obyčajné neúplné zošity, do ktorých si niekto písal poznámky. „Zháňať informácie nie je ľahké. Pracujem na kronike už pätnásť rokov s prestávkami. Museli sme si veľa vecí objasňovať z iných zdrojov, napríklad z archívu v Nitre alebo farskej matriky,“ hovorí kronikár. „Som však rád, že môžem na kronike pracovať. Teším sa na tie časti, ktoré som zažil aj ja a budem ich môcť opísať aj z vlastnej pamäti,“ dodáva.
V Tepličke sa texty píšu inak
V Tepličke nad Váhom pristupujú k písaniu kroniky inak. Kronikárka Zuzana Mráziková najprv text napíše na počítači. Ten musí najskôr skontrolovať komisia pre školstvo, potom ho pripomienkujú na obecnom zastupiteľstve, následne sa vpisuje do knihy. Rozdiel v písaní kroník v minulosti a dnes však postrehla aj kronikárka Tepličky nad Váhom. „Texty z predošlého obdobia sa písali inak, boli stručnejšie. Dnes do kroniky píšem podrobnejšie. Napríklad čo sa udialo na zastupiteľstvách, všetky aktivity a celkové zmeny v obci,“ hovorí Mráziková. Na kronike však akoby spolupracovala celá obec. Obyvatelia prispievajú svojimi postrehmi, štatistikami a presnými informáciami, čo kronikárke uľahčuje písanie.
