MALÁ FATRA. Snehové podmienky sa na horách výrazne zmenili. Napadlo niekoľko centimetrov snehu a pribudne ďalší. Vo vysokohorskom prostredí hrozia lavíny. V Malej Fatre majú zosuvy snehu výrazne lokálny charakter. V súčasnosti tu platí mierne lavínové nebezpečenstvo. „Výška snehu je na túto dobu podpriemerná, samozrejme, lokálne sa môžu nachádzať lokality s nestabilnou snehovou pokrývkou a nafúkanými snehovými doskami. Nejaké väčšie lavíny však nepredpokladáme. Pri najbližšom snežení sa to, samozrejme, ale môže výrazne zmeniť,“ hovorí Jozef Richnavský zo Strediska lavínovej prevencie.
Niektoré úseky sú nebezpečné
V Malej Fatre nájdete pár úsekov, v ktorých sa zosuv predpokladá. „Najväčšie lavínové dráhy v Malej Fatre sa viažu na strmé svahy po oboch stranách hlavného hrebeňa od Sedla pod Suchým až po Veľký Rozsutec. Obzvlášť zradné sú však aj strmé svahy a úzke "rizne" v zalesnenom teréne malofatranských dolín,“ vysvetľuje Richnavský. Je to preto, lebo vrstva opadaného lístia tu vytvorila ideálnu sklznú plochu pre snehovú pokrývku. Navyše aj malá lavína vie na dne úzkej doliny vytvoriť hlboký nános. „Tieto faktory, spolu s názorom, že nejde o typický lavínový terén, a teda človek lavínu neočakáva, už viedli k viacerým lavínovým nehodám, z ktorých niektoré, bohužiaľ, skončili aj tragicky,“ dodáva. Nešťastia sa stali napríklad v marci 2010 pod Poludňovým grúňom a pod Stenami v januári 2009.
Pre Malú Fatru je ďalším typickým "spúšťačom" lavín aj výraznejšie oteplenie. Vtedy dochádza k podmáčaniu snehovej pokrývky, ktorá sa potom po strmých trávnatých svahoch začne kĺzať v celom jej profile. Vznikajú tzv. základové lavíny, ktoré častokrát strhnú aj časť pôdneho profilu a vegetácie.
Prečo vznikajú?
Lavíny sú prirodzený horský fenomén, ktorý sa v horách bežne vyskytuje. Vzniknú všade tam, kde napätie v snehovej pokrývke prekoná jej súdržnosť. „Prirodzene, väčšie napätie vzniká na strmších svahoch, čiže najlavinóznejšie lokality sú svahy so sklonom 35° - 45°. Ak je však štruktúra snehovej pokrývky nestabilná, lavíny sa bežne uvoľnia aj na miernejších svahoch,“ upozorňuje odborník.
Lavíny padajú najčastejšie krátko po snežení, najmä ak bolo toto sneženie sprevádzané silným vetrom. Aj mierny vietor na horách totiž dokáže previať značné množstvo snehu na záveterné svahy a do žľabov. Tam sa potom tento sneh ukladá do nebezpečných a málo stabilných snehových dosiek, vankúšov a prevejov. Na ich uvoľnenie potom stačí aj malé dodatočné zaťaženie. Lavínu môže vyvolať aj jeden lyžiar.
O lavínach sa vedú aj celosvetové štatistiky. Podľa nich sa najviac nehôd stáva v prvý pekný deň po snežení v sobotu. Je to z jednoduchého dôvodu: sobota je voľný deň, tým pádom ja na horách viac ľudí, ktorí môžu lavínu strhnúť. „Vždy, keď napadne väčšie množstvo nového snehu preto odporúčame počkať minimálne jeden deň, aj keď by to mal byť pekný a slnečný deň,“ odporúča Richnavský.
Keď sa nevyhnete
Keď sa dostanete pod lavínu a prežijete ju, máte veľké šťastie. Prežitie tejto katastrofy je takmer nemožné. „Prvoradá je preto prevencia, teda robiť všetko pre to, aby sa človek do lavíny nedostal. To znamená sledovať vývoj počasia a snehových podmienok, prispôsobiť svoju trasu týmto podmienkam a nechodiť zbytočne do rizika,“ odporúča Richnavský. Dôležité je najmä mať pri sebe kompletnú osobnú lavínovú výbavu - lavínový vyhľadávač, lavínovú lopatku a lavínovú sondu a, samozrejme, vedieť s nimi aj dobre pracovať. Veľkou výhodou je mať so sebou nafukovací lavínový batoh. Nikdy nechoďte do terénu bez nabitého mobilného telefónu.
Ján Richnavský upozorňuje, že najdôležitejšie je nevybrať sa do hôr osamote. „Jediná reálna pomoc pri zasypaní lavínou je totiž kamarátska pomoc. Ak sa človek predsa len dostane do lavíny, mal by sa aktívne snažiť o to, aby zostal na jej povrchu. Ak sa mu to nepodarí a ostane pod snehom, treba si rukami chrániť hlavu a dýchacie cesty a snažiť sa vytvoriť si aký taký priestor a dýchaciu dutinu. Potom už ostáva iba čakať na priateľov a dúfať že vás nájdu do 15 minút,“ dodáva.
