REGIÓN. Žilinský kraj získal najviac z európskych finančných prostriedkov v rámci končiaceho programového obdobia 2007 – 2013.
Z 2,1 miliardy zazmluvnených eur sa podarilo na území kraja zrealizovať už projekty vo výške 1,6 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie vo výške 75 percent a Žilinskú župu tak radí na čelo pomyselného rebríčka v eurofondových pretekoch na Slovensku.
„Ako predsedu Žilinského kraja ma teší, že do nášho územia sa podarilo investovať tak vysokú sumu financií, vďaka ktorým regióny Kysuce, Orava, Liptov, Turiec a horné Považie získali veľkú pomoc pri realizácii jednotlivých projektov. Už v roku 2007 sme pri tvorbe Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja na roky 2007 – 2013 odhadli, že potenciál v našom kraji je 1,7 miliardy eur, ktoré by sme chceli získať. A dnes môžem povedať, že naše očakávania sa nielen naplnili, ale realita dokonca ukázala, že Žilinský kraj dokázal získať takmer o pol miliardy viac,“ priblížil žilinský župan Juraj Blanár.
Zároveň dodal, že finančné prostriedky plynuli do územia predovšetkým z operačných programov Doprava, Výskum a vývoj, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Regionálny operačný program. Zrekonštruovalo sa napríklad 152 materských, základných a stredných škôl, 29 hasičských zbrojníc a 77 námestí obcí a miest.
Žilinský samosprávny kraj z pohľadu prijímateľa nenávratných finančných prostriedkov celkovo zrealizoval 71 projektov v hodnote 70 miliónov eur.
„Podarilo sa nám obnoviť 185 kilometrov ciest II. a III. triedy, osem mostov, šesť zariadení sociálnych služieb a 14 kultúrnych inštitúcií či ďalších kultúrnych projektov. Čerpali sme prostriedky aj z programov cezhraničnej spolupráce, ktorá sa ukázala ako veľmi prospešná. Partnerstvá s Českou republikou i Poľskom a prostriedky z Nórskeho finančného mechanizmu a Európskeho hospodárskeho priestoru vložili do Žilinskej župy nové impulzy,“ doplnil Blanár.
Ako ďalej informoval, kraj bol tiež Správcom Fondu mikroprojektov a podporil 166 malých projektov v celkovom objeme sedem miliónov eur. „Tieto financie boli využité aj na obnovu a vyznačenie 57 peších, cyklistických alebo bežkárskych chodníkov,“ dodal Michal Patúš, riaditeľ európskych projektov a regionálneho rozvoja kraja.
Prostredníctvom eurofondov sa podarilo v oravskom regióne zmodernizovať a zrekonštruovať aj domovy sociálnych služieb v celkovej výške 2,8 milióna eur. Klienti Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov v Tvrdošíne si tak vďaka zatepleniu budovy môžu vychutnať teplejšie a pohodlnejšie prostredie. Okrem toho vďaka prístavbe pribudli aj štyri nové izby s hygienickým zázemím, spoločenská miestnosť, miestnosť pre pracovné terapie a bezbariérový prístup.
Modernizácie sa dočkala tiež Historická lesná úvraťová železnica v správe Kysuckého múzea. Projekt vo výške takmer 420-tisíc eur umožnil okrem obnovy trate aj prepojenie regiónov Kysuce a Orava. Úzkorozchodná železničná drezina už premáva na sedlo Beskyd z oboch strán lesnej trate, ktorá je vďaka svojmu úvraťovému systému európskym unikátom. Zo stanice Oravská Lesná – Tanečník v správe Oravského múzea sa návštevníci môžu s prestupom pri jedinečnej Goralskej drevenici dostať na kysuckú stranu do stanice Skanzen Vychylovka.
„Rovnako sa nám podarilo prostredníctvom európskych a nórskych fondov a cezhraničnej spolupráce zrekonštruovať časť Budatínskeho hradu. Už 4,5 miliónov eur sme investovali do obnovy hradnej veže, kaplnky a priľahlého parku. Tento historický skvost ponúkne návštevníkom v nasledujúcej sezóne novozrekonštruované priestory a ja verím, že sa nám podarí pokračovať v jeho ďalšej obnove,“ zdôraznil predseda ŽSK.
Ako ďalej dodal Michal Patúš, eurofondy výrazne pomohli zlepšiť aj dopravnú infraštruktúru v regióne Liptov. Viac ako 3,8 milióna eur tu bolo investovaných do skvalitnenia ciest. Obnovené boli komunikácie, smerujúce do Liptovského Mikuláša z obcí Pavčina Lehota, Veterná Poruba, Smrečany či Trstené a opravené sú i úseky z Likavky do Martinčeka, Uhorskej Vsi do Liptovského Jána, zo Stankovian do Ľubochne a ďalšie.
