Samko Kovanda zo Žiliny je 13-ročný chlapec, ktorý sa od svojich rovesníkov na prvý pohľad ničím nelíši. Od detstva však trpí autizmom, poruchou vývinu. Je síce tichý, no šikovný v učení. Okrem toho mu učaroval šport, najmä stolný tenis. Obľúbenému koníčku by sa najradšej venoval od rána do večera a keď má možnosť ísť za zelený stôl zdolávať svojich súperov, oči sa mu rozžiaria a už ho niet.
Samko sa vzdeláva a trénuje v Regionálnom centre autistov v Žiline, pod vedením vedúceho krúžku a zároveň pedagogického asistenta Stanislava Kortiša. Ten nám na úvod povedal o tom, ako objavili veľký talent u malého Samka.
„Všetko sa začalo pred štyrmi rokmi. Išli sme so Samkom do saleziánskeho centra na koncoročný výlet. Bol tam stolnotenisový stôl a pingpong ho okamžite chytil. Hneď na to, v roku 2012, kúpila riaditeľka centra Beáta Matušáková pingpongový stôl. Krátko potom sme spustili krúžok.“
Dnes ho navštevuje viacero chlapcov zo spomínaného centra. „Trénujem dvakrát do týždňa, či už so spolužiakom Filipom alebo mojim asistentom,“ povedal stroho Samko. Zaujímavosťou je, že do vlaňajška ho viedli až dvaja vedúci krúžku – okrem spomínaného Stanislava Kortiša aj bývalá reprezentantka Slovenska v stolnom tenise Zuzana Demianová, Tá je navyše juniorskou európskou šampiónkou. Momentálne je na materskej, takže krúžok vedie iba Stanislav Kortiš. Aj profesionálna hráčka si okamžite všimla Samkovu šikovnosť. A aký zverenec je tento talentovaný chlapec? „Samko je cieľavedomý, snaživý a veľmi súťaživý. A to nielen v stolnom tenise, ale vo všetkom. Napríklad aj v Človeče, nehnevaj sa, v rôznych súťažiach a na pretekoch. Rád trénuje a pre mňa je radosť ho viesť. Vždy ma pozorne počúva,“ chváli svojho zverenca jeho pedagogický asistent.
Nemá rád prehry
Šikovný športovec má zo všetkého najradšej víťazstvá. Nemá rád, keď ho nejaký súper zdolá. Vtedy ostane trošku smutný. V stolnom tenise by to rád niekam dotiahol a skúsil si súťaže v zahraničí.
„Rád by som hrával v Amerike a raz by som si chcel zahrať aj na olympiáde,“ osmeľuje sa a dodáva: „Stolný tenis je moja najväčšia záľuba, no rád si zahrám aj bedminton. Veľmi ma to baví. Najradšej mám víťazstvá a keď prehrám, občas sa hnevám.“
Samko Kovanda s vedúcim krúžku Stanislavom Kortišom. FOTO: ARCHÍV
Najlepší na turnaji
Samko hráva pravidelne stolný tenis hlavne v škole, no už dvakrát sa zúčastnil Majstrovstiev Slovenskej republiky žiakov špeciálnych základných škôl Bytči. A práve na tomto vrcholnom podujatí, jednom z mála svojho druhu, ukázal svoje kvality a veľký potenciál. Minulý rok skončil v kategórii mladších žiakov na prvom mieste. Tento rok sa posunul do kategórie starších, kde zdolával súperov jedna radosť a napokon skončil na skvelom druhom mieste. „Na turnajoch bolo niekoľko desiatok detí z celého Slovenska. Prvý ročník Samko jasne vyhral, teraz skončil druhý. Ale bol najmladší v kategórii starších žiakov. Zdolával aj o dva roky starších súperov, napríklad aj vo finále,“ vyzdvihuje potenciál mladého športovca vedúci krúžku. „Medzi staršími to bolo ťažšie, ale zvládol som to. Najťažšie boli točené lopty, ktoré mi protihráči dávali. Niekedy som ani nemal šancu ich chytiť,“ poťažkal si Samko. Druhé miesto na tohtoročnom slovenskom šampionáte má o to väčšiu cenu, že nastúpil s virózou. „Bolo mi zle, preto som bol druhý,“ smutne spomína a jeho asistent dodáva: „Dva dni bol doma a bol veľmi oslabený. Na turnaji pil iba vodu. O to je jeho výkon obdivuhodnejší.“
A aká je príprava na takéto veľké podujatie, na ktorom tento rok štartovalo 66 žiakov zo 16 škôl? „Asi mesiac pred turnajom hrávame intenzívne, často aj každý deň,“ hovorí Kortiš. Samko máva občas toho aj dosť, no zatne zuby a naďalej usilovne maká. „Stáva sa, že ma hra prestane trochu baviť. Vtedy by som aj skončil,“ priznáva s úsmevom malý šampión. No ako sám hovorí, po hodine a pol tréningu má ešte v sebe 30 percent energie.
Veľa predností
Samko je naozaj veľký talent, ktorý zdoláva aj oveľa skúsenejších hráčov. A čo je jeho najväčšou prednosťou? „Stolný tenis je náročný šport a najťažšia je reakcia. Samo má však výborný reflex a dobrý pohyb. Okrem toho pri hre rozmýšľa, čiže to nie je len také strojové,“ analyzuje hru svojho žiaka Kortiš a pokračuje: „Keby bola možnosť ísť do nejakej väčšej ligy, nebojím sa, keby sa do nej prihlásil. Je skutočne veľmi šikovný.“
Kamaráti sa nehnevajú
Samo svojich rovesníkov valcuje. Nečudo, do hry dáva všetko a jeho súťaživosť je jasná už na prvý pohľad. No ako povedal, kamaráti si s ním vždy radi zahrajú.
„Je to len hra. Kamaráti sa na mňa nehnevajú, aj keď ich zdolám. Akurát keď veľmi zasmečujem, tak Filip nie je príliš nadšený,“ priznáva vášnivý pingpongista, ktorý sa už teraz teší na najbližšie zápasy. Dá sa očakávať, že na jeho konto budú pribúdať ďalšie víťazstvá.
Pomoc riaditeľky
Veľkú zásluhu na úspechoch talentovaného pingpongistu majú nielen jeho najbližší, vedúci krúžku či triedna učiteľka Gabriela Remišová, ale pomocnú ruku neustále podáva aj riaditeľka Regionálneho centra autistov v Žiline Beáta Matušáková.
„Pani riaditeľka nám veľmi pomáha. Ako som spomínal, zabezpečila stôl a neustále nám pomáha aj pri kúpe rôzneho vybavenia – či už loptičiek, rakiet a podobne. Sme jej za to veľmi vďační,“ doplnil Kortiš, ktorý verí, že Samko ešte nepovedal posledné slovo: „Stolný tenis má jednoducho v sebe. Má talent, ktorý je potrebné naplno rozvíjať. Na zápasy nastupuje vždy sebavedome, dokonca ja mám väčšiu trému ako on.“ A čo hovorí malý pingpongový majster na záver? „Chcem byť jednoducho najlepší.“
Čo je autizmus?
Autizmus je pervazívna (prenikavá, postihujúca základné vývinové oblasti), celoživotná porucha vývinu, ktorá sa prejavuje v kvalitatívnom narušení sociálneho správania, komunikácie, vo veľmi obmedzenom rozsahu záujmov a aktivít a v obmedzenej schopnosti abstrakcie. Deti s autizmom potrebujú rané, špeciálne rozvíjanie, vzdelávanie a výchovu. Dospelí s autizmom celoživotnú starostlivosť zo strany rodiny, alebo inštitucionálnu starostlivosť zameranú na potreby jedinca.
Táto porucha sťažuje život jedinca aj v prípade mierneho stupňa postihnutia, a vyžaduje si nepretržitú kompenzáciu a starostlivosť. Presný dôvod autizmu ešte stále nie je známy. Pravdepodobne ide o postihnutie dedičné, respektíve metabolické, keďže dôvodom sú aj škodlivé vplyvy vyvolané určitými látkami. Ukázalo sa, že stanovisko, podľa ktorého autizmus spôsobuje porucha vo vzťahu medzi matkou a dieťaťom, je naprosto nesprávne. Psychické problémy rodičov sú vyvolané práve ťažkosťami súvisiacimi s komunikáciou s autistickým dieťaťom.
Autista má ťažkosti s rozoznaním a pochopením myšlienok, emócií, túžob a zámerov svojich a iných ľudí, a práve preto nie je schopný svoje reakcie prispôsobiť požiadavkam iných ľudí.
Nová vrstva...
No
