ŽILINA. Dvanásty rok Stanice Žilina-Záriečie bol rovnako intenzívny ako tie predchádzajúce, možno aj viac. V číslach tri stovky akcií a projektov a 30-tisíc divákov návštevníkov.
„Čísla ale nie sú podstatné, dôležité sú príbehy a stretnutia, konkrétne predstavenia a témy a diskusie. Každý deň a každý večer,“ povedal Marek Adamov, riaditeľ stanice.
O Stanici sa nedá písať, tú treba zažiť naživo. A čím častejšie sem človek chodí, tým viac je tu doma a baví ho to.
„Nechceme byť sviatočnou kultúrou, kam chodia ľudia raz za čas, práve naopak. Dennodenne tu prúdia ľudia a ich nápady. Omnoho viac sa venujeme atmosfére a prostrediu, slúžime a pracujeme ako vo fabrike, aby bolo každé ráno opäť čisto, teplo, aby všetko fungovalo. Nestíhame ani pozývať na všetky akcie, ale divákov si našťastie nájdu aj samy.“
Program bol pestrejší ako po minulé roky, ešte viac otvorili priestor rôznym skupinám a žánrom, rôznym komunitám a témam. „Začínali sme ako centrum súčasného umenia a dnes tu okrem toho nájdete aj väčšie popové koncerty, cestovateľské prednášky a akcie ďalších organizátorov. A to je dobre a vďaka tomu existuje dnes niekoľko príbehov Staníc podľa toho, kto ich rozpráva.“
Inú verziu majú rodičia, ktorí chodia každý týždeň so synom či dcérou na výtvarku, inú horolezci z festivalu Hory a mesto, inú diváci klavírnych recitálov a inú návštevníci divadelného festivalu KioSK alebo animovaného Fest Anča, ktorý je najväčšou akciou v roku a tento rok prekročil 6-tisíc divákov v niekoľkých premietacích sálach. A to sme ešte nespomenuli cestujúcich, pre ktorých tu stále stojí vlak a vďaka ktorým tu ani doobeda ani poobede nie sme nikdy sami. „Prežili sme, na to nesmieme nikdy zabudnúť, lebo ekonomika tohto projektu-priestoru je vždy tesná a labilná a závisí od množstva grantov a podporovateľov, ale aj dobrovoľníkov. Bez toho, aby sa nám podarilo nazbierať peniaze, to nejde. Alebo by to muselo byť omnoho amatérskejšie a provinčné, a to nechceme. Chceme, aby to bolo malé kultúrne centrum v malom meste, ale aby tu pravidelne zastavovali ľudia a umelci z celej Európy. A to sa darí.“
A to nie je všetko. Už piatym rokom pracovali na rekonštrukcii Novej synagógy. „To sme tiež my, tá istá partia z malej Stanice. Nešlo to na stavbe tak rýchlo ako po minulé roky, dlho sme čakali na verejné obstarávanie a byrokraciu, spojenú s tzv. nórskymi fondami, ale zvládli sme to, pretože takú veľkú podporu nám na obnovu ešte nikto nedal. A do konca roka sme stihli aj celú novú fasádu a okrem toho sme si skúsili medzinárodnú výstavu, štyri veľké koncerty či nedávny malý (veľký) vianočný trh, a vidíme, že to dáva zmysel stovkám ďalších ľudí, a že tento nádherný priestor bude žiť.“ Snáď už o rok.
