ŽILINA. Dramaturgia divadla, teda aj výber nových titulov, je rozprávaním príbehu, pretože, ako hovorí slávny scenárista a dramatik Jean-Claude Carrière, všetko je príbeh, dokonca aj dejiny.
To, aké hry dramaturgia divadla vyberie, hovorí veľmi veľa o charaktere divadla – o tom, aké témy sú pre neho dôležité, aké texty ho fascinujú, či je ochotné riskovať a ponúknuť divákom iný zážitok aj za cenu toho, že nepôjde o komerčný titul.
V roku 2015 prinieslo Mestské divadlo Žilina divákom päť nových titulov. Dve inscenácie hier Melanchólia Vlada Moresa a Tólkšou! Miroslava Djablika uviedlo divadlo v rámci podpory lokálnej žilinskej drámy a žilinských autorov so zámerom zmapovať to, čo je k Žilinčanom najbližšie.
„Považujeme za veľmi dôležité nestrácať kontakt so žilinskými autormi a podporovať ich tvorbu. Pre autora je najväčšou odmenou, keď jeho hra ožije na javisku. Na Slovensku nie je veľa divadiel, ktoré sú empatické k lokálnym autorom. My chceme byť výnimka. Preto v divadle funguje už štvrtý rok aj Dielňa tvorivého písania, ktorá je určená pre tých najmladších dramatikov,“ povedala Zuzana Palenčíková, ktorá v divadle dielňu vedie.
V júni divadlo uviedlo prvú časť dramatizácie veľkého a prorockého Dostojevského románu Besi I., ktorým umelecký šéf a režisér divadla Eduard Kudláč uzavrie po Idiotovi a Zločine a treste Dostojevského trilógiu na žilinských doskách. Opäť si tvorcovia nezvolili tú ľahšiu cestu. Rozhodli sa tento rozsiahly a vrstevnatý román inscenovať v dvoch častiach, aby sa vyhli výraznej redukcii motívov a dejových situácií. „Každá inscenácia bude tvoriť autonómny celok, zobrazujúci čo najúplnejší príbeh Besov. A zároveň sa budú dopĺňať, keďže budú zobrazovať príbeh z rozdielneho uhla pohľadu,“ uviedol v bulletine dramaturg divadla Martin Gazdík.
Premiéru druhej časti Besov pripravuje divadlo v júni 2016.
Ďalším novým titulom bolo uvedenie inscenácie hry Falošná minca v réžii a v novom preklade Ľubomíra Vajdičku, ktorý navyše zohľadňoval dve Gorkého verzie hry. Tento majster a klasik slovenskej divadelnej réžie v Žiline režíroval prvýkrát. V inscenácii sa naplno predstavili aj noví členovia súboru: Michaela Halcinová, Juliána Oľhová a Michal Tomasy. Profesor Vajdička v rozhovore pre náš týždenník uviedol, že práve herecký súbor žilinského divadla je jednoznačne jeho silnou stránkou. Nielen ten, samozrejme, ako dodáva: „Aj dramaturgia. Aj prevádzka. Aj umelecké vedenie.“ A to je od takej osobnosti, akou prof. Vajdička v divadelnom prostredí na Slovensku je, naozaj veľké vyznamenanie.
Keď spomíname herecký súbor, je to veľmi živý organizmus, ktorý sa vyvíja a mení. Tak to bolo aj tento rok v divadle. Zo stáleho angažmánu na jeseň 2015 odišli Barbora Švidraňová a Michal Režný – v divadle však ostávajú hosťovať aj novom roku, a tak ich skvelé výkony budete môcť naďalej sledovať zo žilinských dosiek.
Na záver roka divadlo uviedlo veľmi netradičnú a nedivadelnú hru Ivana Vyrypajeva Ilúzie, ktorá ponúkla úplne nový, intímny vzťah medzi hercami a divákmi. S veľkým záujmom budeme žilinské divadlo sledovať aj v roku 2016. Už v tomto období pripravuje ďalšiu autorskú inscenáciu mladej režisérky Silvie Vollmannovej Jasne, v pohode, ktorej premiéru uvedie koncom januára.
A keďže je koniec roka, prinášame vám od žilinských divadelníkov aj pár vianočných želaní. Eduard Kudláč vyjadril svoje želanie na Vianoce jedným slovom – rozum. Riaditeľ divadla Anton Šulík dodáva: „V čase vianočnom si v duchu prajem pre ľudí lásku, zdravie, pokoj a Božie požehnanie. Stačí tak málo, aby tu dobre bolo. Stačí, len aby sa ľudia stali citlivejšími a všímavejšími jeden voči druhému. A hneď tento svet bude krajší. A nášmu divadlu tiež prajem zas o čosi lepší a zdravší rok.“
A tu je pár prianí aj od hercov: „Prajem všetkým to isté, ako sebe – aby všetko, čo robíme, sme robili s láskou a nenechali sa ovládať strachom a nenávisťou,“ želá herec Braňo Bačo. „Ľuďom na Vianoce želám pokoj, úsmev, vône, zvuky, pokoru a sneh,“ s úsmevom hovorí Ján Dobrík a herečka Ivetka Pagáčová dodáva: „Prajem všetkým na Vianoce pokoj, ticho a teplo. Taký ten pokoj, že všetko bude dobré, také to ticho, keď zapálime sviečku a aspoň tú chvíľku všetko vyzerá naozaj dobre. A teplo na chvíľu ľuďom, ktorí žijú v zime. A k tomu všetkému by som pribalila štipku humoru, vyzerá „TO“ jednoduchšie potom.“
