Juniori Academic ŽU Žilina premiérovo účinkujú v Žilinskej mestskej basketbalovej lige. V úvode ročníka sa im darí nad očakávania, keď okupujú popredné priečky tabuľky. Na svojom konte majú skalp majstra i vicemajstra z vlaňajšej sezóny. O vzniku nového tímu, víziách a aktuálnom dianí hovoríme s manažérom Máriom Baculíkom.
Skúste na úvod predstaviť váš celok Juniori Academic ŽU Žilina.
– Ide o novozložený tím juniorov, ktorí od malička hrávali za Mládežnícky basketbalový klub Victoria Žilina. Tento rok zmenili pôsobisko a prihlásili sa do klubu AC UNIZA. Vzhľadom k tomu, že sú ešte niekoľko mesiacov licencovanými nezazmluvnenými hráčmi predchádzajúceho klubu a zatiaľ sme sa nedohodli na prestupových podmienkach, nemôžu hrať vyššiu súťaž pod hlavičkou Slovenskej basketbalovej asociácie. Aby nestratili tréningové a zápasové tempo, prihlásili sme ich do mužskej Žilinskej mestskej basketbalovej ligy. Sú to veľmi perspektívni hráči a viacerí z nich sú viacnásobnými majstrami Slovenska v mládežníckych kategóriách. Bola by veľká škoda prísť o tieto žilinské talenty.
Čo znamená pre mladý tím bojovať s oveľa skúsenejšími hráčmi?
– Je to pre nich náročnejšie. Musia byť aktívnejší, agresívnejší. Do budúcna im to však môže veľmi veľa dať, lebo hra mužov v tejto lige je na vyššej úrovni.
S akými cieľmi ste vstupovali do aktuálneho ročníka?
– Táto sezóna mala byť takým pokusom, aby sa chlapci otestovali, akí sú dobrí a ako sa dokážu medzi mužmi etablovať. Naše ciele neboli presne definované, chceli sme skúsiť niečo nové, čo by nás mohlo posunúť vpred.
V tíme sa objavilo aj skúsené meno na pozícii trénera...
– Tréningy vedie Milan Rožánek, ktorý má dlhodobé skúseností. Je to špičkový tréner, pod ktorého vedením vyrástlo mnoho kvalitných basketbalistov. Má chlapcom čo ponúknuť. Najlepšie vie zhodnotiť , čo im chýba z basketbalového kumštu a posúdiť ich schopnosti.
Sú v tíme talenty, ktoré by mohli v budúcnosti prehovoriť do basketbalu na celoslovenskej úrovni?
– Je tam viacero talentov. Každý z nich má svoj potenciál. Nie sú to hráči, ktorí by mali zostať na okresnej úrovni. Každý jeden z nich, ak vydrží pri basketbale a využije svoj talent, sa môže v budúcnosti uplatniť minimálne v slovenskej lige. Sú totiž vo veku, keď majú aj iné záľuby a je len na nich, koľko času a energie tomuto športu obetujú.
Prezradíte aj konkrétne mená najväčších talentov?
– Naši hráči naberajú skúseností aj od starších spoluhráčov. Veľa im dáva napríklad Richard Uhrina. Zastupuje trénera počas zápasov a aj je platným hráčom na ihrisku. Má odohraných množstvo zápasov v kategórii mužov a vie ich v krízových situáciách nasmerovať správnym smerom. Nepoviem, ktorý z nich je najsvetlejšiou hviezdou. Každý je v niečom dobrý a každý z nich má plusy a mínusy. Ak na sebe zapracujú, môžu z nich vyrásť komplexní hráči s veľkou profesionálnou perspektívou.
Čo vás čaká v najbližšom období okrem domácej súťaže?
– Máme vymyslený taký malý-veľký projekt. Chceli by sme v spolupráci so Žilinskou univerzitou vybudovať seriózny vysokoškolský basketbalový klub. Je to zatiaľ však iba v rovine úvah. V okolí Žiliny je viacero basketbalových mládežníckych družstiev, kde je veľa talentovaných hráčov a výber je dosť široký. Ak by sa podarilo projekt zrealizovať, mali by títo hráči kde pokračovať v budovaní svojej športovej kariéry a zároveň by sa nám podarilo obnoviť dobré meno univerzity v slovenskom športe. No je tu ešte veľa otáznikov a záleží od mnohých faktorov.
Čiže o budúcnosť basketbalu sa v Žiline nemusíme obávať...
– Žilina má v tomto smere ako jedno z mála miest veľký potenciál. Ak sa bude pracovať s mládežou na minimálne takej úrovni ako doteraz, nemáme sa čoho obávať. Všetko je to však aj otázka finančného a materiálneho zázemia. Nebyť nadšencov a sponzorov, ktorí tento šport podporujú, všetko mohlo a môže byť inak.
Spomínali ste tréningy. Ako často sa hráči stretávajú?
– Štyrikrát až päťkrát do týždňa. Občas sa vyskytne príležitosť trénovať aj viackrát. S odohranými zápasmi sú v basketbalovom kolotoči priemerne šesť dní v týždni. Vidieť, že je záujem napredovať.
Akú úroveň má samotná Žilinská mestská basketbalová liga?
– Nedokážem ju z mojej pozície úplne posúdiť. Poznám skôr nižšie mládežnícke kategórie. Ligu hrajú hlavne muži a naši juniori ju obohatili svojou dynamikou a rýchlosťou. Muži im zasa v ostrých zápasoch ukazujú, ako správne brániť, útočiť, doskakovať a podobne. Čiže ako naši mladí obohatili súťaž, ostatní účastníci obohacujú našich hráčov. Má to určite zmysel.
Čo je najsilnejšou stránkou vášho celku?
– Hlavne chuť hrať, baviť sa basketbalom a ukázať, čo v hráčoch je. A to je najväčšia devíza nášho tímu. Zatiaľ vyzerá, že chlapi sa chcú basketbalu naplno venovať.
Aká je situácia s mládežníckym basketbalom v Žiline?
– Je tu dobre prepracovaná práca s mládežou v MBK Victoria Žilina. Nepovažujeme sa za konkurenciu. V budúcnosti vidím perspektívu dobrej spolupráce. Každý vie, že udržať šport v Žiline je dosť problematické. Kluby sa snažia nejako prežiť a naháňajú financie, kde sa len dá. A nielen to. Je smutné, že Žilina nemá vlastnú športovú halu, kde by mohli športové kluby trénovať a hrať svoje zápasy. Šport sa robí hlavne pre divákov a do telocvične, aj keby chceli prísť sa pozrieť, sa ich toľko nevmestí. Potom trpí šport aj na popularite. Nie je ľuďom na očiach a o to ťažšie sa klubom prežíva. Verím, že športový zákon s tým trochu pohne. Hráči často zostanú na nejakej úrovni a ďalej sa nemajú ako posúvať, lebo nemajú na to adekvátne podmienky.
A aké sú vaše ciele na najbližšie obdobie?
– Ak súčasní hráči vydržia v nasadenom tempe a káder doplníme o niekoľkých ďalších, mohli by v budúcej sezóne nastúpiť do celoslovenskej prvej ligy juniorov. Je to však ešte veľmi ďaleko a je otvorených ešte veľa nezodpovedaných otázok. Robíme však všetko pre to, aby sa nám tento úmysel podaril. Veľká vďaka patrí rodičom, ale i všetkým našim sponzorom, ktorí sa tomu projektu venujú a finančne ho podporujú. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí
