Pri absencii zraneného Viktora Pečovského nastúpil ako kapitán. Stredopoliar MŠK Žilina Jakub Paur podal solídny výkon, ktorý korunoval gólom. Po ňom si vydýchol, veď v prvom polčase nepremenil penaltu. Napokon sa tešil so spoluhráčmi z troch bodov.
Nastúpili ste ako kapitán, prvýkrát v ligovom zápase. Aký to bol pocit?
– Teší ma, že som do zápasu s Ružomberkom nastúpil ako kapitán. No nerád by som hovoril o páske. Podstatné bolo jedno mužstvo, ktoré vyhralo zápas. Ťahali sme za jeden povraz a tak to má byť. Nie je podstatné, kto je kapitán.
Padol po góle z vášho srdca veľký kameň?
– Určite. Po nepremenenej penalte som zostal trošku nervózny, no snažil som sa na to nemyslieť. Oplatilo sa, keďže som dal rozhodujúci gól.
Čo sa stalo, že vám penalta príliš nevyšla? Mali ste premyslené, ako ju kopnete?
– Nechcel som ju takto zle kopnúť. Chcel som zakončiť tak, ako na tréningu. Trošku mi to ušlo viac do stredu brány. Nešlo to k tyči a brankár strelu chytil. Mrzelo ma to. Snažil som sa však ďalej sústrediť na dôležité veci. Až napokon prišiel gól.
V prvom polčase hral Ružomberok sympatický futbal a neraz vám podkúril. Po zmene strán sa z ihriska akoby vytratil. Čomu to pripisujete?
- Myslím si, že Ružomberok po prestávke odpadol fyzicky. Držali sme súpera na jeho polovici. Z nášho štýlu hry vyplýva, že súper sa dostane do niekoľkých brejkov. No naša defenzíva ich výborne vyriešila. A tak to má byť.
