S Petrom ste boli priamo v USA. Čo ste prežívali po jeho príchode do cieľa?
- Bola to veľká radosť. Lomcovali mnou emócie, boli aj nejaké slzy a výskoky od radosti. Musel som si dávať pozor, aby som porážku nedostal.
Verili ste už na začiatku, že to môže vyjsť?
- Keď som šiel do Ameriky, tak vtedy som neveril, ale bol som presvedčený, že Peťo získa medailu. Nechcel som si až tak pripúšťať, že to bude hneď zlato. Ale ako vravím, vedel som, že to bude medaila.
Čo ste povedali Petrovi krátko pred pretekmi?
– Z hotela sme išli karavánou na cieľ. Tam sa pretekári pripravili a následne sa presunuli na samotný štart. Asi desať minút pred začiatkom som mu dal požehnanie, krížik na čelo a povedal, až mu slúžia nožičky až do záveru a budeme sa tešiť.
Sprevádzate svojho syna ma väčšine pretekov. Boli to pre vás najväčšie emócie?
- Nedá sa povedať. Je to určite najväčší triumf, aký Peter dosiahol vo svojej kariére. Bol už majstrom sveta na horských bicykloch. A teraz, keď vyhral aj cestné preteky, tak to je jednoducho super.
Keby vám pred rokmi niekto povedal, že bude Peter svetovým šampiónom. Čo by ste mu v tej chvíli povedali?
- Už aby to bolo. Ja som totiž vedel, že bude majstrom sveta. Keď som s ním začal chodiť po pretekoch, vedel som, že je dobrý a má na to.
Čakali ste toľko ľudí na privítaní v Žiline?
- Ale áno, čakal som. Dokonca neviem, či nie je fanúšikov primálo. Myslel som, že ľudia si budú skákať po hlavách. Možno je to tým, že sa neskoro dozvedeli o tejto akcii. Fanúšikovia sa nestihli až tak pripraviť a ani prísť. Lebo isto by prišli z celého Slovenska.
