Bejzbal nie je typický slovenský šport. Prečo ste si zvolili práve tento šport a ako ste sa ku nemu dostali?
- Pre niekoho je najkrajší hokej, pre niekoho bicykel. Bejzbalisti majú blízko k bejzbalu, preto ho hrajú a majú ho radi. Ja som nikdy nemal rád veci, ktoré hrajú a robia všetci. Nejdem bezhlavo s davom a rád sa venujem iným – netradičným veciam.
Aké boli vaše začiatky? Bolo ťažké nájsť miesto na tréningy?
- Začínali sme asi ako všetci ešte za mlada, keď tu neboli možnosti a jednoduchší prístup k športovému vybaveniu tohoto typu. Ihrisko je skoro nemožné zohnať a nikto vám nikdy len tak žiadnu plochu nevenuje alebo nepožičia. Tento šport nemá na Slovensku skoro žiadnu podporu. Za všetkým sú ako vždy peniaze a bez sponzorov to nejde.
Začiatky boli preto veľmi ťažké, investoval som do toho už dosť veľa peňazí.Futbalu a hokeja tu je všade veľa. Každá obec má kvalitný trávnik a ligu, ale na bejzbal tu vôbec nie je miesto a ani peniaze. Nikto do toho nejde, preto je to veľmi ťažké a ja som začal ešte ťažšie, so skupinkou školopovinných študentov, ktorí boli radi, že majú vôbec nejaké vreckové na vlastnú útratu a do športu dáva mládež peniaze nerada.
Nakoniec sa nám to podarilo a máme dočasné ihrisko. Bolo zanedbané, ale okolie sme upravili a udržiavame ho pravidelným kosením okolia. Trávnik nám kosí mesto, začo sme mestu Martin zaviazaní a veľmi vďační. Delíme sa oň čiastočne s futbalistami, ktorí ho používajú ako svoje tréningové ihrisko.
Ako často trénujete a ako tréning prebieha?
- Celý tím trénuje dvakrát týždenne v utorok a vo štvrtok po 16-tej v areáli štadióna mesta Martin.
Trénujeme však aj individuálne. V podstate, vždy, keď nám to počasie dovolí, sme na ihrisku.
Ktorý úspech je pre vás najcennejší? Pamätáte si na svoj prvý veľký úspech?
- Úspechov sme ešte veľa nedosiahli. Sme len v začiatkoch, ale už sme sa pred pár týždňami druhýkrát zúčastnili medzinárodného bejzbalového turnaja TOREROS CUP v Topoľčanoch, kde máme s miestnymi veľmi dobré vzťahy a vždy nás pozvú, aby sme získavali skúsenosti nielen na tréningoch, ale hlavne v zápasoch a v hre, čo je pre nás dosť podstatné.
Venujete sa aj nejakému inému športu?
- Momentálne sa venujem len tomuto športu. Sem tam turistike a ďalším záľubám ako sú fotenie, architektúra a spoločenskému životu.
Aké sú vaše plány do budúcna v rámci športu?
- Radi by sme to niekedy dotiahli do ligy, ale to je ešte veľmi dlhá cesta. Tu v okolí sú bejzbalovo aktívne mestá dosť vzdialené. Hrá sa napríklad v Topoľčanoch, Košiciach a Bratislave. Je veľká škoda, že sa už bejzbal nehráva v Žiline. Páčila by sa nám aj možnosť hrať v blízkosti Prievidze, Ružomberka alebo Liptovského Mikuláša.
Naše družstvo sa postupne rozrastá, ale stále je to málo. Preto by sme radi privítali nových hráčov – spoluhráčov. Touto cestou by som rád vyzval nadšencov tohto krásneho športu, aby sa pridali medzi nás.
