Milan Lechan: Najčastejšie píšem zľava doprava a pre istotu pomaly

Ľudia o humoristoch veľa nevedia. Ako by ste sa predstavili naším čitateľom?

- Som vysoký, štíhly blondiak s nevädzovými očami, hoci sa niekomu sa zdám malý, tučný, dokonca plešatý, okuliarnatý a... spoluobčania toho navravia až až. Pochádzam z početnej bezdetnej rodiny. Narodil som sa v malom mestečku pri dedine a zo všetkého najradšej jem všetko. Potím sa pri jedle a mrznem pri práci, no keď pracujem, od roboty ma neodradí nijaký úspech.

Ako píšete? Živelne, plánovite, premyslene?

- Tak i onak, no najčastejšie zľava doprava a pre istotu pomaly, lebo viem, že všetci nevedia rýchlo čítať.

Kedy vám to najviac ide?

- Poviem vám to, čo som nevyzradil ani dotieravému reportérovi z New York Times. Mojím autorským cieľom je: Ani jeden deň bez riadku. Rád totiž štrikujem.

Hovorí sa, že v zdravom tele by mal byť zdravý duch. Aký duch by mal sídliť v tele človeka, ktorý vydal toľko humoristických kníh ako vy?

- Vydridruch.

Čo vám teraz leží v šuplíku alebo na stole?

- Vaša otázka ma dosť prekvapila. Nečakal som ju za nič na svete, aspoň nie v tejto podobe, ktorá nemá páru v dejinách slovenskej žurnalistiky. V zásuvke ako takej sa mi vyvaľujú pravidlá slovenského pravopisu a na kuse nábytku pozostávajúcom z dosky, pripevnenej vodorovne na nohách mi tróni môj zatiaľ ostatný posledný sen: chcel by som byť komisárom výstavy krvných obrazov výtvarníkov Žilinského samosprávneho kraja. Keď sa po našom rozhovore spijem pod obraz, istotne sa mi to podarí. Vau!

Ak práve nepíšete, čím sa zaoberáte?

- V duchu, ale aj v kúpeľni si spievam: Keby som bol váčkom – propagačným letáčkom, letel by som za les, pozrieť sa, čo robí čitateľ môj dnes.

Ktorí autori a diela ovplyvnili vašu tvorbu?

- Vansovej Danko a manko, Hečkove červené veno, Chrobákov Brak sa vracia, Sládkovičova Marihuana, Margita Žiguli a jej Tri pagaštany konské...

Kto je vaším prvým kritikom?

- Ja. Som takrečeno všestranný: sám píšem, sám sa čítam, sám sa chválim.

Pre naše noviny pripravujete rubriku Knižný kútik. Prečo je kniha pre vás takým fenoménom, že stojí za stĺpec?

- Pretože obsahuje veľa poučenia, zábavy a papiera. V knihách je všetko, to by ste neverili. Minule som v jednej našiel tiket športy, v druhej lístok od úschovne a v ďalšej údenáča. Len treba hľadať.

Máte čas na čítanie?

- No dovoľte...

A ako potom trávite voľný čas?

- So symbolom papučovej kultúry alias televízorom.

Čo robíte, keď nepozeráte televíziu?

- Čítam si televízny program.

Obráťme list. Aký je váš vzťah ku grilovaniu?

- Kladný až pozitívny, len čo udrie treskúce leto. Pred grilovaním sa poriadne naolejujem, obložím červeno-zelenou paprikou, cibuľou, paradajkami, respektíve rajčiakmi, hubami natretými rúžom a prerastenou slaninou. Vlastne, tú nosím pre každý prípad celý život na sebe. Keď som dostatočne prepečený, vyrazím do žilinských ulíc so vzorovo zhnednutou pokožkou. Čo by som ja už neurobil pre svojich čitateľov?

Ktoré výrazné umelecké osobnosti uznávate a prečo?

- Vážim si najmä kuchárov. Vykonali pre našu spoločnosť veľa dobrého.

Zažili ste už niekedy nevysvetliteľný úkaz alebo záhadnú a tajomnú udalosť?

- Ani nie tak ja, ako skôr osadenstvo žilinského vydavateľstva, v ktorom robím. Totiž, raz som prišiel do práce načas.