Kedy ste začali s maľovaním?
- Začal som ako malý chlapec na základnej škole. Neskôr som sa dostal na Strednú priemyselnú školu textilnú, odbor Tkáč v Ružomberku, teraz je to Škola úžitkového výtvarníctva, kde som si urobil aj pedagogické minimum.
Ktoré z vašich diel vám prirástlo najviac k srdcu, resp. na ktoré ste najviac hrdý?
- Nemám vybraté konkrétne dielo, na ktoré by som bol hrdý. Teším sa zo všetkého, čo vytvorím. Mojím cieľom je šokovať okolie a robiť veci okolo mňa zaujímavými.
Venujete sa maľbe, ale aj sochárstvu. Ktorý z týchto dvoch smerov vám je najbližší?
- Istotne je to maľba, no sochárstvu sa venujem len piaty rok a stále sa mám čo učiť. Baví ma experimentovať s materiálmi, do ktorých vkladám svojho ducha. Sochárstvo je zatiaľ u mňa v plienkach.
Asi sa nedá presne určiť čas strávený pri každej jednej maľbe, ale predsa. Koľko vám trvá namaľovať jeden obraz?
- Všetko záleží od námetu. Niekedy deň, inokedy mesiac.
Kto je vaším vzorom, prípadne čo vás pri tvorbe inšpiruje?
- Inšpirujú ma ľudia, snažím sa maľovať podľa chuti, nemám konkrétny smer. Stereotyp ma nudí. Rád nechávam veci na náhodu, skôr presadzujem akčné umenie. Ale ak mám isť hlbšie, tak dosť ma zaujímajú starí majstri, ako napríklad Michelangelo Buonarroti, Leonardo da Vinci či Michelangelo Merisi da Caravaggio.
Mám však rád aj modernu a umelcov ako napríklad Pablo Picasso, Amedeo Modigliani, Andy Warhol, Jean-Michel Basquiat. Tých umelcov je, samozrejme, viacero. Zo slovenských autorov je mojím obľúbencom najmä Ľudovít Fulla.
Ako by ste charakterizovali svoje diela?
- Myslím si, že každé moje dielo má svoju určitú výpoveď a je v ňom vidieť stav mysle. No konkrétne charakterizovať svoje veci neviem.
Je umenie vaším zamestnaním, alebo máte aj nejakú „klasickú“ prácu?
- Učím na Súkromnej základnej umeleckej škole deti. Nie je to žiadna sláv po finančnej stránke, ale aspoň môžem zanechať nejaký odkaz a mám čas aj na svoju prácu. Celkovo môžem povedať, že moja tvorba je schopná predaja a čiastočne ma to aj uživí. No treba sa stále zdokonaľovať a prezentovať na verejnosti, či už sú to rôzne výstavy alebo workshopy. Aj keď je v dnešnej dobe dosť ťažké sa presadiť. Držím sa hesla: „Nerob nič, nemáš nič alebo šikovným patrí svet“.
Čo považujete za svoj najväčší umelecký úspech?
- To je ťažko povedať. Asi to, že som sa zúčastnil rôznych workshopov v zahraničí a mohol som tak odprezentovať svoju tvorbu a zanechať nejaký odkaz.
Aké sú vaše vízie do budúcna? Čo sa vašej tvorby týka, kam by ste sa chceli posunúť, čo by ste chceli dosiahnuť?
- S kamarátmi sme založili umelecké zoskupenie TATRART, kde prezentujeme svoje výtvory. Snažíme sa rozvíjať vo viacerých smeroch. Prial by som si, aby ľudia chodievali na výstavy a celkovo podporovali umenie. Pracujem na tom, aby som sa dostal viac do sveta a aby som mohol spolupracovať s ľuďmi na rôznych projektoch. Ale v prvom rade je to, aby ma kreativita a chuť do práce neopustila.
