TERCHOVÁ. Terchovská muzika zažila po zápise do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2013 renesanciu. Povedal to etnomuzikológ a folklorista Vladimír Moravčík, ktorý sa systematicky venuje výskumu fenoménu terchovskej muziky.
"S odstupom dvoch rokov v Terchovej veľmi pozitívne vnímame, že terchovská muzika dostala takéto významné ocenenie. Vidno, že rodičia viac podporujú deti v tom, aby sa opäť venovali folklóru a tradičnej hudbe. Na druhej strane, existujúce telesá ako keby sa rozleteli do sveta a reprezentovali Terchovú a terchovskú muziku na rôznych významných podujatiach. Či už to bol festival UNESCO vo Francúzsku alebo naposledy Ťažká muzika na EXPO v Miláne," povedal Moravčík.
Mladých folklór láka
Zapísanie Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO je podľa šéfdramaturga medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej Petra Cabadaja vyvrcholením vyše 120-ročnej snahy celých generácií terchovských muzikantov. "Necelé dva roky od zápisu do UNESCO spôsobili opäť mohutný príklon mladých generácií k hudbe. K ľudovej kultúre, ale zároveň aj k formám jej rozvoja. Ak medzičasom v Terchovej vznikli nové telesá vážnej hudby, alebo world music, či etno muziky, je to dôkazom, že zdroj terchovskej muziky je autentický. Je aj pre súčasné mladé generácie veľmi impulzívny z pohľadu ich ďalšieho napredovania a ich vnímania muziky ako prvku ľudovej kultúry Jánošíkovho kraja," podotkol Cabadaj.
Zdôraznil, že aj v minulosti mala Terchová šťastie na ľudí, ktorí posúvali terchovskú muziku dopredu. Či už to boli Rybárovci, Meškovci, neskôr Muchovci. "Z môjho pohľadu v tom pokračujú i dnešné mladé generácie. Ale robia to už spôsobom sofistikovanejším, lebo už ide o školenú generáciu mladých hudobníkov. Ale dôležité je, že UNESCO ich naštartovalo, aby sa pozreli na ľudovú kultúru modernou optikou a takto ju posúvali ďalej k budúcim generáciám a k budúcim možným interpretáciám prvku terchovská muzika," doplnil šéfdramaturg Jánošíkových dní.
Terchovskú muziku rozšírili do mnohých kútov sveta
Vďaka významnému oceneniu terchovskej muziky, ktoré rezonuje v rámci Slovenska aj za hranicami, majú podľa Moravčíka mladí ľudia väčšiu úctu a viac si vážia to, čo majú doma. "Predtým to bola možno len ľudová muzika, len folklór. Teraz je to niečo, na čo sa pýtajú hostia, keď sem prídu. Čo sa vyzdvihuje v médiách, o čom sa hovorí, o čom sa píše. Myslím si, že to dáva dobrý predpoklad, aby sme mohli vytvoriť ďalšie kroky k tomu, aby terchovská muzika ešte viac zarezonovala. Napríklad nám stále chýba múzeum terchovskej muziky, monografia a verejná databáza, taký verejný archív všetkých artefaktov terchovskej muziky. Či už sú to nástroje, nahrávky, videá a texty. Takže, ešte stále máme čo robiť," dodal Moravčík.
Šéfdramaturg Jánošíkových dní pripomenul, že okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia a podľa dostupných prameňov sa zrodila v osade Kvočkovci. Išlo teda o Kvočkovskú muziku, takzvanú terchovskú trojku. "V začiatkoch hrávala v zložení: predník Michal Fergel, kontráš Michal Rechtorík a basiar Ján Struhárňanský. Keďže to boli vychýrení muzikanti, poznali ich nielen v Jánošíkovom kraji, ale aj v širšom okolí. Neskôr sa zásluhou muzikantských rodov Rechtoríkovcov, Kvočkovcov, Struhárňanských, Kuzmovcov, Balátovcov, Rybárovcov, Meškovcov, Mihovcov, Hanuliakovcov, Muchovcov, ale aj iných, terchovská muzika postupne rozšírila do susedných obcí i mnohých kútov Slovenska - Turiec, Orava, Bratislava, Záhorie. Kuriozitou je v tejto súvislosti niekdajšie pôsobenie terchovských muzikantov v ďalekej Argentíne," informoval Cabadaj.
