STREČNO. Kvôli hrozbe pádu hradného brala sa vodiči jazdy popod hrad Strečno obávajú.
Vodiči vyslovili obavu
Marián Kapitán denne jazdí stovky kilometrov. „Z pohľadu profesionálneho vodiča viem povedať, že dopravná situácia pod Strečnom je z dlhodobého hľadiska veľmi zlá. Už teraz je tento úsek medzi Žilinou a Vrútkami veľmi zle prejazdný. Bolo by viac než vhodné urobiť potrebné opatrenia a zabrániť ďalšiemu posuvu skál. Myslím si, že je tiež dôležité odľahčiť premávku na tomto úseku a najvyšší čas prepojenia diaľnice D1 hlavne v tomto úseku,“ povedal Marián Kapitán z Ružomberka.
„Pokiaľ som býval v Žiline, minimálne raz týždenne som chodieval cez Strečno. Vždy som mal mierne obavy pod bralom, odkedy sú užšie pruhy. O disciplinovanosti vodičov sa nedá hovoriť. Bezpečnosť je nízka, už pred časom na zábranách a v sieťach bolo veľa uvoľnených kameňov. Je výborné, že bola pred časom spevnená stena. Teraz, keď hrozí zrútenie brala, vidíme potrebu nielen monitorovania, ale aj pravidelnej údržby a hlavne možnosti alternatívnych trás a tiež urýchleného dobudovania tunela a diaľnice,“ povedal Jaroslav Brezina zo Žiliny.
Peter Ivanek z Kysúc považuje hrad Strečno za výraznú dominantu. „Bola by škoda, keby sa niečo s ním stalo. Dnešná technológia je však hádam vyspelá a odborníci dokážu nejako ukotviť a stabilizovať hroziace zrútenie skaly. Bol by to problém z pohľadu kultúry, ale aj pre bezpečnosť a plynulosť dopravy, bývania ľudí v danej lokalite a podobne. Príroda je však často silnejšia, no verím, že sa tomu nejako predíde,“ povedal Peter Ivanek.
Eva Kozoková sa obáva, aby sa riešenie zosuvu hradného brala dlho neodkladalo. „Tento problém sa ťahá už dlho. Stále sa to rieši alebo nerieši a dúfam, že už nie je neskoro to riešiť. Tento úsek je už aj tak veľmi nebezpečný a náročný na plynulosť dopravy. Hrad je cieľom mnohých turistov a bola by ho naozaj škoda. Však je pekne zrekonštruovaný a preto by nebolo dobré, keby sa zas poškodil alebo úplne zrútil,“ povedala Eva Kozoková.
Otváranie sa zrýchlilo
Trhlinu medzi skalným blokom a hradným bralom monitorujú odborníci pomocou inštalovaného opticko-mechanického dilatometra už od roku 1996. Alena Klukanová, námestník riaditeľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra informovala, že v roku 2014 dosiahlo celkové otvorenie trhliny už 4,414 milimetra. „V posledných dvoch rokoch sa otváranie poruchy zrýchlilo a za toto obdobie narástlo až o 1,326 milimetra. Skalný blok od počiatku merania poklesol o viac ako 0,8 milimetra a posunul sa doľava o 1,3 milimetra. Skalný previs sa odkláňa od hradného brala, pozvoľne klesá a vykazuje ľavostranný šmykový posun.“
Otvorenie trhliny naznačuje, že dochádza k zníženiu účinnosti starých kotiev, spevňujúcich tento blok. „Nestačia prenášať napätia, vyvolané jeho tiažou, čo znamená, že prestávajú plniť stabilizačnú funkciu vo vzťahu k bloku. Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu I. triedy pod skalným bralom,“ dodala Klukanová.
Riešenie predložia v septembri
O spôsoboch stabilizácie skalného bloku budú môcť úrady hovoriť až na základe inžiniersko-geologického prieskumu. „Som veľmi rád, že aj vláda Slovenskej republiky na jej výjazdovom zasadnutí v Ružomberku sa zaoberala touto situáciou a uložila ministerstvu životného prostredia a ministerstvu dopravy spoločne aj so Žilinským krajom úlohu v septembri predložiť správu s návrhom riešenia tejto situácie,“ povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.
