Andrej Andrejkovič oslavuje životné jubileum

Vo štvrtok 24. júla oslávil v plnom zdraví krásne životné jubileum 90 rokov najstarší žijúci žilinský atlét Andrej Andrejkovič. Narodil sa v Košiciach, ale prakticky celý život žil v Žiline, takpovediac rodený Žilinec. A preto sme si zaspomínali na jeho bohatú pedagogickú, ale hlavne na športovú činnosť.

Ako mladý chlapec si vážil možnosti, ktoré mu v tom čase spoločnosť poskytovala. Šport bola jeho veľká láska, po skončení Ľudovej školy nastúpil na Žilinské chlapčenské gymnázium. Profesor Adamko a profesor Cebecauer v ňom objavili veľký športový talent.

Odrazové a rýchlostné danosti ho predurčovali pre skoky a behy. Nakoniec sa upísal prekážkovým behom a skoku do výšky. V behu na 110 m pr. v roku 1944 až 1945 bol v tabuľkách Slovenska na 1. mieste, keď čas 16,4 bol na tie časy výborný. V skoku do výšky výkonom 170 cm patril medzi najlepších.

V čase II. svetovej vojny sa poriadalo málo atletických podujatí. Prekážky na štadiónoch boli málokde. Ako spomínal oslávenec na toto obdobie? S určitou nostalgiou v hlase hovorí: „Bolo to krásne, ale i veľmi ťažké. Na našom gymnáziu sme mali skvelého riaditeľa Dr. Jána Mjartana, nadšenca atletiky, ktorý zohnal dosky, klince, náradie a sami za účasti prof. Adamka a prof. Cebecauera sme si vyrobili drevené prekážky, stojany na skok do výšky, ale i siete na volejbal.“

V roku 1942 bol členom víťazného družstva žiakov gymnázia, ktoré v Bratislave získalo putovný Mičuchov pohár. O rok neskôr v drese ŠK Žilina bol členom družstva, ktoré vyhralo Pohár študentov v Prahe. Okrem atletiky hrával aktívne volejbal v Žiline, Bratislave, neskôr na vojne za Ostravu.

Po maturite sa rozhodol študovať pedagogiku so zameraním na telovýchovu na Tyršovom ústave telesnej výchovy a športu. Jeho otec učiteľ a organista a dedo učiteľ, mali veľký vplyv na jeho ďalšie pedagogické vzdelanie, ktoré dokončil na Karlovej univerzite v Prahe. Po skončení štúdií nastúpil vojenskú prezenčnú službu v Bratislave a Ostrave. Pedagogickú činnosť začínal na Odbornom učilišti v Dubnici s aprobáciou telesná a branná výchova od 1. 9. 1952, kde pôsobil do 30. 6. 1954. V tom roku sa vrátil do Žiliny a od 1. 9. 1954 pôsobil ako pedagóg na Odbornom učilišti Pozemných stavieb v Bytčici, až do odchodu na dôchodok v roku 1987. Počas 35-ročnej aktívnej činnosti obdržal rôzne vyznamenania. Dnes, i keď má 90 krížikov, stále je čulý, denne sleduje šport, žilinský futbal, ale hlavne úspechy Petra Sagana.

Do ďalších rokov želáme oslávencovi veľa zdravia a spokojnosti v mene atletickej rodiny a Olympijského klubu Žilina.

K zástupu gratulantov sa pripája aj naša redakcia a všetci blízki, čo ho poznajú.

Autor: Juraj Straka