Niekoľko viet od poslancov a nižšie podpísaných osobností mesta k manifestácii proti príchodu imigrantov na Slovensko (11. júl 2014, Žilina, Hlinkovo námestie).
"Jednou z manipulačných techník, ktorú používajú politické strany, aby oslovili ľudí, ktorým sa nechce veľmi premýšľať (aj na Slovensku), je vyvolanie strachu. Politik jasne označí nepriateľa, ktorý podľa neho škodí Slovensku, vzbudí u ľudí strach či hnev, a potom s obrovským slovným hrmotom presviedča Slovákov, ako ich jedine on od nepriateľa uchráni. Zmyslom takéhoto konania býva zvyšovanie preferencií strany alebo obohatenie sa alebo vyrovnávanie sa s vlastnými osobnostnými komplexmi, spôsobenými napríklad nedostatkom lásky v detstve. Alebo všetko naraz.
Slovensko má dosť svojich problémov. Chamtivosť, korupcia, egoizmus, agresivita, nevedomosť, nekultúrnosť, ľahostajnosť, pokrytectvo, nedostatok úcty k ľuďom a k Zemi... Rešpektujeme právo na slobodu prejavu a podporujeme každú aktivitu, ktorá chce pomôcť tomu, aby sa na Slovensku žilo lepšie, dôstojnejšie, múdrejšie, slobodnejšie. Neveríme však, že Slovensku pomôžu ideologické akcie pána Kotlebu a jeho strany, ktorý ako zásterku pre svoje zámery zvolil tentoraz tému imigrantov. Nemáme radi, keď sa niekto politicky priživuje na bolestivej a zložitej téme bez toho, aby ponúkol reálne a ľudské riešenie. Naša krajina zažila fašizmus i komunizmus, vieme koľko zla spôsobili tieto riešenia. Cesty do pekla bývajú vydláždené zlatými kachličkami, sľubmi a predsavzatiami.
Vieme, že problém imigrantov zasahuje Slovensko. Vieme tiež, že ľudia si majú pomáhať, i to, že každý nemá na čele napísané, s akým úmyslom sem prichádza. Máme však radšej dialóg ako agresivitu, pomoc než ľahostajnosť, toleranciu ako nenávisť, pravdu ako pokrytectvo. Pozývame preto všetkých Žilinčanov, ktorí zdieľajú náš názor, na pokojné zhromaždenie občanov (Protest proti zhromaždeniu kotlebovcov v Žiline), ktoré sa bude konať v sobotu 11. júla 2015 o 15.00 h v Žiline na Mariánskom námestí. Aby sme sa nemuseli hanbiť, že sme mlčali, keď bolo treba hovoriť."
Marek Adamov, riaditeľ, Jana Zurovac, knihovníčka, Peter Cibulka, poslanec MZ, Peter Ničík, poslanec MZ, Ľubo Bechný, poslanec MZ, Miriam Kanioková, sociologička, Róbert Blaško, kultúrny manažér, Mišo Vidan, manažér divadla, Marián Zrník, poslanec MZ, Dušan Maňák, poslanec MZ, Peter Fiabáne, poslanec MZ, Ján Ničík, poslanec MZ, Ľudmila Chodelková, poslankyňa MZ, Miroslav Sokol, poslanec MZ, Norbert Tarjányi, vysokoškolský učiteľ, Karol Herian, dôchodca, Anna Randová, dôchodca, Miloš Dudáš, pamiatkar, Milan Veliký, technik, Martin Tomaška, výskumný pracovník, Vlado Bača, fotograf, Daniel Otáhal, učiteľ, Michal Žarnay, učiteľ, Peter Paďour, informatik, Marta Blašková Maňáková, prekladateľka, Pavol Blasbalg, učiteľ, Róbert Braciník, psychológ, Milada Bohovicová, sociálna pracovníčka, Denisa Ničíková, psychologička, Monika Dudášová, bankár, Jana Braciníková, enviromentalista, Štefan Peško, vysokoškolský učiteľ, Vlasta Pešková, učiteľka, Monika Končalová, administratívna pracovníčka, Ján Gašparovič, výtvarník, Vladimír Randa, riaditeľ, Jana Randová, školiteľka, Peter Samec, dôchodca, Anna Smikoňová, dôchodkyňa, Juraj Gallo, architekt, Michal Kudla a ďalší.
Autor: autor textu Peter Ničík
