ŽILINA. Paríž je jednou z naj-krajších európskych metropol. Každé jeho zákutie má v sebe kus francúzskej histórie. Dejiny na ňom zanechali viditeľné stopy, ktoré nám dodnes pripomínajú slávu, veľkoleposť i moc monarchie.
Paríž má však aj druhú stránku. „Je to mesto, kde sa stavajú kontroverzné stavby. Parížania sú otvorení novým trendom. Niekedy to však preženú, a potom sú sami nespokojní,“ povedal Michal Chmeliar, cestovateľ.
Eiffelovu vežu mnohí nenávideli
Tak to bolo aj po postavení Eiffelovej veže. Táto „železná dáma“ Paríža uchvacuje návštevníkov od roku 1889. „Vznikla pri príležitosti osláv 100. výročia Veľkej francúzskej revolúcie v rámci Svetovej výstavy. Na svojom začiatku sa však netešila takému obdivu. Mala slúžiť na výstavné účely a po 20 rokoch ju mali rozložiť.“
Parížania neskôr však zistili, že veža je celkom dobrý spôsob zárobku. Významnú rolu veža zohrala aj v prvej svetovej vojne. Francúzski vojaci na fronte boli riadení vďaka signálom zaslaným z vrcholu veže. A tak je tento 324 metrov vysoký monument dnes považovaný za jeden z hlavných symbolov Paríža.
Vytvoril sa nový druh cestovného ruchu
Pri prehliadke mesta zamilovaných nemožno vynechať aj Louvre, svetoznámu obrazáreň a múzeum celosvetového umenia. „Louvru veľkú službu preukázal Dan Brown svojím románom Da Vinciho kód. Jeho hlavná scéna sa odohráva práve v Louvri.“
Vďaka Danovi Brownovi sa vytvoril nový druh cestovného ruchu. Ľudia začali s jeho knihou chodiť po Paríži a skúmať jeho zákutia, o ktorých ani netušili. „Kostol Saint Sulpice bol dlho známy len pre milovníkov organovej hudby. Vďaka autorovi sa do kostola nahrnuli tisícky ľudí.“
Propagáciou urobil tejto pamiatke dobrú službu podobne ako Victor Hugo a jeho Zvonár u Matky Božej. „Katedrála Notre Dame chátrala a rozsýpala sa. Až potom, čo Hugo napísal román a jeho dej zapasoval do katedrály, ľudia sa začali na ňu chodiť pozerať a zrazu všetci videli, že má kostol veľkú hodnotu a chrám sa začal znova opravovať.“
Na túto krásku sú Parížania patrične hrdí. Je jednou z prvých a zároveň najkrajších gotických duchovných stavieb na svete. „Na fasádach nájdete sochy svätých, ale sú tam aj iné výjavy. Napríklad postava diabla, ktorý je prikovaný reťazou a pod sebou má kráľa a biskupa. Tento výjav znázorňuje, že ak nebudete žiť dobrý život, nezáleží na tom, kto ste, diabol si vás nájde.“
Paríž a Francúzsko však nie je len o pamiatkach, kabaretoch či kankáne. Francúzi sú veľkí gurmáni. „Jedlo sa tu pokladá za spoločenskú udalosť, veľa sa rozpráva a nikto sa nikam neponáhľa. Jedia všetko možné od žabacích stehienok až po slimáky. Chovajú ich v špeciálnych farmách a jedia ich ako predjedlo.“
Na Britských ostrovoch je všetko inak
Do Londýna, druhej európskej metropoly, sa z Paríža dostanete veľmi jednoducho. „Vysokorýchlostným vlakom Eurostar sa do Londýna dostanete za dve hodiny a desať minút. Napriek tomu, že Paríž a Londýn nie sú od seba až tak ďaleko, na Britských ostrovoch je všetko inak.“
Angličania si potrpia na tradície, protokoly i bontón. Súčasťou ich kultúry je i čestná stráž britskej kráľovnej Alžbety II. Známa je najmä pre svoje dokonalé sebaovládanie. Tisícky turistov sa ich pokúšajú rozosmiať. Márne.
Jedna z najobľúbenejších atrakcií v Londýne je vyhliadkové koleso Londýnske oko. „Priviezli ho na lodi po Temži. Váži okolo 1 700 ton a zdvihnúť sa im ho podarilo až na druhýkrát. Koleso je neustále v pohybe. Zaujímavé sú predovšetkým výhľady z kabínky.“
Z najvyššieho miesta sa návštevníkom naskytne nádherný výhľad na okolie mesta. Návštevu Londýna cestovateľ ukončil pri Hodinovej veži Westminsterského paláca. „Svoju prezývku Big Ben dostala podľa najväčšieho zvona, ktorý sa vo veži nachádza. Od roku 2012 sa však veža nazýva Alžbetinou. Podľa koho Big Ben dostal svoje meno, je dodnes záhadou,“ dodal cestovateľ.
