Mnohí vás poznajú ako autora kníh s mafiánskou problematikou. Nastala u vás zmena a venujete sa partnerským problémom. Prečo tento prerod? Čo vás k tomu viedlo?
- Ono je to naopak. Najskôr bola moja kniha „Návod na manželstvo“, ako môj prvý bestseller. Na to nadviazali „mafiánske knihy“ a teraz sa vraciam späť ku knihám o vzťahoch. Jednak preto, že to, čo som chcel napísať o organizovanom zločine u nás v 90. rokoch, už som publikoval, a jednak preto, aby som si oddýchol od vážnej témy. Moje „vzťahové knihy“ sú totiž založené na nadhľade humoru.
Vyšla vám kniha Prvá pomoc pri partnerských problémoch, v ktorej riešite vzťahy. Radíte ľuďom, ako sa zachovať v určitých situáciách. Všetkými ste si prešli sám, alebo ste sa nechal inšpirovať aj prostredím?
- Začíname sa dostávať do štádia Ameriky v polovici minulého storočia – ľudia sú nevyrozprávaní. A preto vôbec nie je na takúto knihu nutná zásoba len vlastných zážitkov. Veľa aj neuveriteľných príbehov (príklad muža v čakárni ženskej lekárky je jeden za mnohé) sa dozviete, keď sa viete pýtať a hlavne počúvať. Veľmi mi pomohli aj čitatelia a čitateľky mojich blogov na SME a Pravda, ktorých v tejto knihe hojne citujem.
Máte teda niektoré z rád vyskúšané aj vo vlastnom manželstve?
- Samozrejme, že sme si s Janinou kde-čo odžili aj sami. Napríklad s deťmi, ktoré každé manželstvo rieši akoby odznova, hoci dobrých rád je dosť (aj v oboch mojich „vzťahových knihách“ sú naporúdzi). Ale podstatné je, že v našom vzťahu od začiatku dominoval zmysel pre humor. Takže, keď som šepkal do uška svojej žene naliehavú otázku: „Ľúbiš ma?“, pohotová odpoveď znela: „Ako koňa!“
Čo si môžeme predstaviť pod názvom knihy? Komu môže byť kniha nápomocná?
- Pôvodný názov znel „Prvá pomoc pre pohodové partnerstvo“ a naozaj je to kniha hľadania tej dlhodobej pohody vo vzťahu napriek takmer zákonitým problémom a kolíziám. A o tom, komu by mohla byť táto kniha 5xP nápomocná, svedčia ohlasy čitateliek všetkých vekových kategórií. Napísala mi Dominika: „...suprová, perfektná kniha, a to knihy nečítam, veľa som sa nasmiala a pobavila, akoby to bolo písané o mne a mojom priateľovi, ktorý to taktiež potvrdzuje.“ Ale aj pani Helena vyjadrila svoj názor: „Vážený pán Murín, prečítala som si Vašu knižku – Návod na manželstvo – s veľkým záujmom. Hoci ja mám už 82 rokov a z toho už 61 rokov žijem v manželstve, Vaša kniha mi ešte stále mala čo povedať, len teraz ľutujem, že som sa s podobnou témou a tak vtipne napísanou nestretla aspoň pred 40 rokmi, naše manželstvo mohlo byť oveľa lepšie.“
O mužoch sa hovorí, že sa neradi „pitvú“ v partnerských záležitostiach. Skôr nechajú veci plynúť. Nebolo ťažké pre vás sa vyjadrovať k niektorým problémom v partnerstve?
- V tom nie som iný než ostatní muži. Len sa mi prihodilo to, že som dostal pozvanie na účasť na humoristickom festivale v Hradci Králové na tému muži a ženy. A hoci som sa na to vystúpenie poctivo pripravoval, za mysterióznych okolností (práve dokončovaný román ma celkom zbavil predstavy o čase) som sa tam nedostavil. Tých poznámok mi bolo ľúto a tak som ich ponúkol zosumarizovať pre jeden ženský časopis s takýmto ohlasom od čitateľky Evy: „Raz som si na dovolenku kúpila nový časopis a zajasala som: konečne som v ženskom časopise objavila normálny článok o vzťahoch medzi mužom a ženou. Mal nádherný nadpis: Nakŕmte tú beštiu. Odvtedy som si časopis kupovala len kvôli Vašim originálnym článkom. Teraz sa vytešujem čítaním knižky plnej podobných článočkov. Niekedy mám pocit, že opisujete moju domácnosť. Som rada, že nie som na svete sama s podobnými názormi a hneď som odporučila a darovala Vašu knižku mojim známym a kamarátkam.“ A to je výstižné pomenovanie motta týchto mojich kníh – ich najväčší prínos je pre čitateľky a čitateľov v poznaní, že tie ich horibilné problémy riešili už státisíce ľudských párov pred nimi a aj ich vyriešili. A že sa hádame? Veď to nie je koniec sveta, v knihe sú príklady...
Ako si myslíte, že reaguje slovenský čitateľ na podobné knihy? Nie sú v tomto Slováci stále trošku konzervatívni?
- Veľmi sme sa od roku 1989 zmenili. A treba povedať, že k lepšiemu. To konštatujú aj mnohí veľvyslanci, s ktorými mám tú česť byť v častom kontakte. „Vzťahové knihy“ našim čitateľom nevadia, to skôr sa hanbia kupovať knihy o sexe, aby si niekto nemyslel, že majú s tým nejaké problémy. A práve v takej knihe kapitolu o análnom sexe odmietla prekladateľka preložiť, lebo najskôr tá moja kniha vyšla v Čechách. Verím však, že jedna z týchto mojich „vzťahových kníh“ – „Návod na manželstvo“ či „Prvá pomoc pri partnerských problémoch“ by mali v Čechách úspech.
Máte aj pozitívny príklad, že vaša kniha niekomu pomohla?
- No, čo poviete na príklad čitateľky Martiny: „Prečítala som si Vašu knihu Návod na manželstvo a neviem si ju vynachváliť. Je pútavá, komická a vyjadrujete v nej to podstatné zo sveta žien a mužov. Vďaka Vašej knihe som pochopila ďalšie veci, ktoré robia život neopakovateľným a krásnym.“ Alebo Lenka s manželom z Považskej Bystrice: „Musím povedať, že Vašu knihu som prečítala s nadšením a s veľkou zvedavosťou. Doslova som si ju šetrila (len aby som ju celú hneď neprečítala). Vaše úvahy o manželstve a veciach s tým súvisiacich, sa mi (a nielen mne) veľmi páčili. Pri mnohých prečítaných úvahách sme si s manželom prikývli, že veru tak, má to čosi do seba... ...musím poznamenať, že hoci sme nejaký ten rok spolu, ešte nikdy sa nestalo, že by môj mužíček vypol televízor uprostred filmu a ľahol si za mňa, samozrejme preto, aby spolu so mnou mohol čítať tu istú knihu... A toto je duši lahodiaci zážitok na veľmi dlho...“
Ako je to vo svete ,viete to porovnať? Vedia sa „vonku“ ľudia o partnerských problémoch a trápeniach rozprávať viac?
- Vo všetkých krajinách, kde majú to šťastie, že najväčšie vojny sú u nich tie rodinné, je obľuba takýchto kníh veľká. Príkladom je kniha môjho profesora Roberta M. Davisa „Mojo“, kde opisuje skúsenosti osamelého muža v strednom veku v nadväzovaní kontaktu so ženami podobného osudu.
Plánujete písať aj naďalej podobný typ literatúry? Ak áno, na čo by ste sa chceli ešte zamerať? Kde vidíte dieru v tejto problematike?
- Áno, rád by som pokračoval knihou opisujúcou zákruty a výmole partnerských vzťahov v pokročilom veku, kedy už láska definitívne vyvanula a mnohým ženám začína ich partner „smrdieť“. To sú tie nálady ako na húpačke, ktoré nepochopíme, kým si aspoň v základe nenaštudujeme biochémiu menopauzy.
Viete, málo sa hovorí o tom, že naše správanie je veľmi silne ovplyvňované výkyvmi hladiny hormónov vo vyššom veku a napríklad úpadkom hladiny testosterónu u mužov. Keď toto pochopíme, bude nám jasné aj to zdanlivo nepochopiteľné. Takže v tej ďalšej knihe by som rád využil svoje vzdelanie biológa a s humorom ukázal, akí sme na jednej strane zraniteľní a na druhej ľahko čitateľní.
Čo vás v živote teší?
- Našťastie, veľa vecí. Napríklad vydarená včerajšia akcia s veľvyslancami Indonézie, Gruzínska a Grécka, ktorých som aj s manželkami previedol po dostihoch v bratislavskom Závodisku, o ktorom netušili, že existuje. Alebo tenisové zápasy aj s Pavlom Hammelom, kde je nečakaným bonusom, ak to, čo si hlava vymyslí, telo aj vykoná a loptička letí po víťaznej dráhe.
