V histórii žilinského športu v Žiline patrí čestné miesto i Eduardovi Hančinovi, ktorý sa 14. mája 2015 dožil krásneho životného jubilea 80 rokov. Narodil sa v Divine pri Žiline. Šport, hlavne futbal a hokej, bol jeho koníčkom od útleho veku.
Športová rodina
Jeho súrodenci a celá rodina žila športom. Sestra Oľga ako dorastenka bola prvou ženou na Slovensku, ktorá prekonala 5-metrovú hranicu v skoku do diaľky a výkonom 502 cm vytvorila rekord Slovenska. Brat Laco hrával hokejovú ligu v drese Žiliny. Edo, ako najstarší, bol vzorom, patril k obojživelníkom – v zime hokej, v lete futbal. Prvé kroky robil v hokeji pod vedením trénera Čapka. Hral I. hokejovú ligu v drese Dynama Žilina v rokoch 1950 až 1956. Futbal bol jeho veľkou láskou a bolo ťažko sa rozhodovať, čo uprednostniť. Nakoniec jeho technické finesy, rýchlosť a tvrdá strela ho predurčovali pre vrcholový futbal. Za tieto vlastnosti vďačil Teodorovi Zvarovi, známemu mládežníckemu trénerovi a v doraste Jankovi Klučiarovvi.
Ako 18-ročný bol preradený do I. mužstva dospelých. V roku 1954 ho tréner Alexander Bartosiewicz postavil v Prahe proti Sparte a Žilinčania remizovali 1:1. Ako Edko spomína, celý týždeň ho tréner psychicky pripravoval a hodinu pred zápasom povedal – „rozcvič sa, budeš hrať.“ Bolo úžasné nastúpiť pred návštevou okolo 20-tisíc divákov.
Prestup do Slovana
Svojím výkonom upútal bratislavských funkcionárov a po úspešnej sezóne v roku 1955 prestúpil do ŠK Slovan Bratislava, kde pod vedením trénera Šťastného odohral sezónu. V roku 1956 sa vrátil do Žiliny, ktorej zostal verný, okrem vojenčiny v Dukle Trenčín, až do roku 1965, kedy ukončil kariéru. Odohral 223 ligových zápasov, strelil 16 gólov. Za „B“ mužstvo Československa odohral jeden zápas proti NDR, štyri zápasy v Pohári víťazov pohárov proti Olympiakosu Pireus resp. AC Fiorentina v roku 1962.
Kuriózny moment
Odohral tiež niekoľko medzinárodných zápasov v Poľsku, Sovietskom zväze, Juhoslávii, Maďarsku, NDR, Grécku, Rakúsku a Taliansku.
No najradšej spomína na finále Československého pohára. Za zmienku stojí kuriózny prípad, keď z trestného kopu v ligovom zápase vo Vítkoviciach vystrelil takú bombu, že padla brána a nakoniec zápas Žilinčania prehrali kontumačne. V tom čase boli bránky drevené. V stanovenom čase nebola bránka opravená, žilinské mužstvo odmietlo hrať a za zeleným stolom sa rozhodlo o kontumačnej prehre. I také prípady sa stávali, keď sa rozhodovalo v Prahe.
Pokračoval ako tréner
Po skončení vysokoškolského štúdia ukončil i vrcholový futbal. No futbalu zostal verný ako tréner mládežníckych mužstiev ZVL Žilina. V roku 1975 sa trénerom „A“ mužstva stal a Jozef Marko, bývalý tréner československej reprezentácie a za asistenta si vybral Hančina. Po odvolaní Marka v roku 1977 stal sa trénerom ligového mužstva. Jeho pracovné zaradenia a náročnosť mu nedovoľovala venovať sa vrcholovému futbalu, a tak v roku 1978 definitívne ukončil i trénerskú činnosť. Za všetky úspechy a rodinné zázemie ďakuje hlavne manželke, ktorá mu vytvárala podmienky a bola trpezlivá pri výchove detí.
Na záver ďakujeme za dosiahnuté športové úspechy a za vzornú reprezentáciu mesta Žiliny.
Želáme ti dobrý vietor do plachiet a ešte dlhú plavbu na tomto svete. K okrúhlemu jubileu veľa zdravia, ktoré tak potrebuješ, želajú spoluhráči, priatelia, futbalový klub MŠK, všetci tvoji blízki a tiež i športové oddelenie.
Autor: Juraj Straka
