Odkedy sa venujete herectvu?
- Herectvu sa venujem od mala. Na základnej škole, v druhom ročníku, objavila vo mne učiteľka akýsi talent na prednes a recitovanie. Na ďalší rok som sa už prihlásila na dramatický krúžok, na ktorý som chodila celú základnú školu. Potom som sa rozhodla pre školu, kde by som študovala herectvo, teda pre konzervatórium. To tento rok končím absolutóriom – končím 6. ročník. A od septembra idem na Vysokú školu múzických umení študovať divadelnú vedu.
Aké to bolo, keď ste po prvýkrát stáli na pódiu?
- Na to si už nepamätám. Je to už niekoľko rokov dozadu, čo som po prvýkrát stála na javisku. Ale zakaždým, keď mám vyjsť na javisko a hrať, som tak trochu v napätí, mám trochu trému a zároveň som vzrušená a teším sa.
Prečo ste sa rozhodli hrať ochotnícke divadlo?
- Nápad ochotníckeho divadla sme mali s otcom v hlave už dlho a minulé leto sa nám ho konečne podarilo aj uskutočniť. A prečo si nezahrať vo voľnom čase, keď nás to baví?
V predstaveniach hrávate aj so svojím otcom a súrodencami? Ako sa vám spolupracuje?
- U ochotníkov som so súrodencami hrala akurát v Krížovej ceste, kde sme sa prakticky zúčastnili celá rodina. Ja so sestrami sme boli plačky s výraznejším pôsobením v tomto projekte. Oco ako režisér bol zapletený v dave a prinajhoršom pomáhať s textami, ak by niekomu vypadli. Brat bol v garde rímskych vojakov. Spolupráca bola veľmi dobrá, sestry som počas diania usmerňovala, keď bolo treba a, samozrejme, ma počúvali. Inak v ostatných projektoch sme doposiaľ spolu nehrali.
Každé divadelné predstavenie vyžaduje veľa síl. Ako sa cítite, keď sa skončí?
- Počula som už niekoľkokrát od známych a priateľov hercov, že herec, keď skúša nejakú hru, tak sa teší, kedy konečne bude premiéra. A po odohraní premiéry sa teší, kedy konečne bude derniéra. Ale keď viem, že tá hra, čo hráme, stojí za to, dobre sa mi v nej hrá a navyše, keď sme jej venovali toľko času a námahy...je škoda si to zahrať iba jedenkrát.
Aké postavy ste doposiaľ hrali? Sú nejaké úlohy, ktoré by ste si chceli zahrať a naopak také, ktoré by ste odmietli?
- Ani na škole a zatiaľ ani v našom ochotníckom divadle som si ešte nezahrala mrchu. Zatiaľ to boli len tie dobré postavy, ktoré sú síce náročnejšie ako tie zlé, ale aspoň jednu zápornú postavu by som si rada zahrala. A neodmietla by som žiadnu postavu, veď predsa, žiadna postava nie je malá či bezvýznamná. Sú iba malí herci.
Čo pre vás znamená divadlo?
– Divadlo je pre mňa niečo ako vzduch. Nemohla by som bez neho existovať. Neustále sa musím okolo divadla pohybovať a je jedno, či vo forme študenta, pedagóga alebo ochotníka.
Aké sú vaše plány do budúcna? Máte ambíciu stať sa profesionálnou herečkou?
- Moja budúcnosť zatiaľ vyzerá tak, že od septembra nastupujem na Vysokú školu múzických umení študovať divadelnú vedu. Popri tom by som sa rada venovala deťom – pokračovala vo vyučovaní detí na základných umeleckých školách ako teraz. Profesionálnou herečkou sa už asi nestanem, aj keď všetko je možné. Napriek tomu sa herectvu budem venovať v našom ochotníckom divadle a ak bude možnosť si zahrať v reklame či vo filme, tak určite pôjdem do toho.
