Aká bola vaša cesta folklórom?
- V 15 rokoch som si do žíl napustil diagnózu folklór a ostalo mi to až do dnes. Tancovať som začal na strednej škole. Stredoškolský súbor Malý strojár bol takou mojou prípravkou na pôsobenie vo väčších súboroch. Asi po roku ma zavolali do veľkého súboru Považan v Považskej Bystrici.
Čo pre vás folklór znamená?
– Pre mňa je folklór životnou filozofiou. Od neho sa odvíja mnoho vecí v mojom živote. Akonáhle zažijete atmosféru tréningu v cvičnej sále súboru alebo sa zúčastníte folklórneho festivalu, folklór sa stane vašou súčasťou. Ja som svoju injekciu dostal v Detve. A odvtedy je súčasťou môjho každodenného života. Nezáleží pritom na tom, či ste súčasťou súboru rok, dva alebo 30. Vždy, aj keď ukončíte svoju aktívnu činnosť, pri každom jednom počutí ľudovej piesne v rádiu alebo v televízii, spozorniete. Je to taká celoživotná vec pre každého, kto v detstve alebo i v dospelosti folklór zakúsil. Ťahá sa to s ním stále.
Ako ste sa dostali ku folklórnemu súboru Stavbár?
- Hľadal som niečo nové, kde by som sa mohol uplatniť. Na odporučenie, do ktorého súboru by som mal ísť, som sa dozvedel o súbore Stavbár. A tak som v roku 1985 nasadol na vlak a prišiel do Žiliny.
Aká je vaša pozícia v rámci súboru?
- V Stavbári robím umeleckého vedúceho a choreografa. Prevzal som túto funkciu po veľmi úspešných vedúcich, latku mi nasadili pomerne vysoko, no snažím sa pokračovať v ich mravčej práci. Samozrejme, sám by som to nedokázal, je to zásluha celého vedenia súboru.
Kde beriete inšpiráciu?
- Inšpirácia je daná situáciou, prostredím, myšlienkou, motívom, ktorý človek sem-tam zbadá. Tak ako každý umelec, ktorý sa venuje umeniu, maľuje alebo píše básne, keď nájde nejakú ideu, motá sa mu to v hlave, až kým sa do toho nepustí. Folklór na Slovensku je pevne daný. Každá dedina na Slovensku, asi ako jediná krajina na svete, má iné tance, iné kroje, inakšie pesničky. Keď sa človek pozrie na folklórnu mapu Slovenska, tak je z čoho brať inšpiráciu a motívy. A keď má človek dobrých známych, ktorí vyštudovali choreografiu a vedia poradiť i pomôcť, stačí mať len myšlienku a realizácia je potom veľmi jednoduchá.
Človek musí súboru obetovať veľa času a námahy. Majú dnešní mladí ľudia stále záujem o folklór?
- Nie je to ako v minulosti. Folklór bol vtedy viac prezentovaný v médiách. Napriek tomu si však ľudia vždy k folklóru cestu nájdu. Je potešujúce, že každý konkurz, ktorý robíme, a robíme ho i dvakrát do roka, vždy niekto príde a súbor sa tak rozvíja ďalej. Ľudia prichádzajú stále i keď nie vo veľkom množstve, ale prichádzajú.
Pôsobenie vo folklórnom súbore považujete skôr za prácu alebo za koníček?
- Určite je to koníček. Folklór nie je zárobková činnosť. Je to filozofia, diagnóza i srdcovka. Skôr do toho človek viacej dáva ako berie. Keď sa človek chce skutočne folklóru venovať, tak to robí zadarmo. A vtedy to má možno väčšiu úroveň, ako keby to mal robiť za peniaze.
Aké sú vaše plány do budúcna? Čo by ste chceli dosiahnuť?
- Svoju budúcnosť v rámci folklóru vidím hlavne ako súčasť súboru Stavbár. Dúfam, že bude aj naďalej úspešne fungovať. Snažím sa usmerňovať jeho chod, jeho kroky. Budem rád, keď sa jeho kroky nezastavia, bude napredovať aj ďalej, budú prichádzať noví ľudia, nové zážitky, nová tvorba.
