Odchovanec žilinského hokeja Stanislav Janísek hráva hokej v Spojených arabských emirátoch. V tamojšej súťaži sa už udomácnil a dokonca sa tešil i z majstrovského titulu. Ako sám hovorí, pôvodne nechcel v krajine ostať natrvalo. No viacero dôvodov ho prinútilo ostať v Emirátoch.
Akým spôsobom ste sa dostali do Spojených arabských emirátov?
– Do Spojených arabských emirátov som vycestoval za volejbalovým trénerom Rastislavom Chudíkom. Pomohol mi pri začiatkoch života na arabskom polostrove, kde som síce prvoplánovo nemal mienku ostať, no životná úroveň, klimatické podmienky, viac než 200 národností žijúcich pokope, či v neposlednom rade chuť zahrať si hokej, ma prinútili zrušiť si spiatočnú letenku.
Táto krajina je hokejovo veľmi exotická. Ako ste sa vlastne dostali na ľad?
– Úplnou náhodou ma oslovil kamarát zo Slovenska, či si nejdem s ním zahrať nejakú „dubajskú hokejovú ligu“ v ich tíme. A tak som sa zrazu ocitol v kabíne s ruskou zbornou a legionári sme boli iba my dvaja. Liga ma celkovo desať mužstiev, v ktorých je registrovaných približne 200 hráčov zo všetkých kútov sveta. Hrávame trikrát do týždňa. Úroveň by som prirovnal k Memoriálu Miloša Vlčanského. Po pár zápasoch ma oslovil kanadský manažér z Emirates hockey league, či by som nechcel hrávať v ich tíme o súťaž vyššie. Ponuku som prijal a odvtedy som začal hrávať za „olejárov“ z Dubaja.
Akú súťaž hrávate a koľko hráčov sa venuje tomuto športu?
– Už druhú sezónu hrávam Emirates hockey league v tíme Dubaj Oilers. V súťaži je celkovo šesť mužstiev, dve z Dubaja, dve Al Ain a dva kluby z hlavného mesta Abú Zabí. V klube z Abú Zabí je väčšina reprezentantov krajiny, ktorí súťaž berú ako prípravu na majstrovstvá sveta C-kategórie. Drvivú väčšinu hráčov tvoria hokejisti z Kanady, potom tu majú zastúpenie hráči z Ruska, Fínska či Švajčiarska.
Akú úroveň má súťaž a aký štýl hokeja je pre ňu charakteristický?
– Štýl hokeja je trochu striktnejší v súbojoch, keďže v krajine sú prísne pravidlá pri ublížení na zdraví. To platí nielen mimo ľadu, ale aj na ňom, tak sa nemusíte často obávať, že vám „vyrastie strom“ v strede ihriska. No občas si „kanadský javor“ nenechá ujsť príležitosť. Keďže v lige hrávajú hráči z rôznych krajín, tak každý priniesol svoj typický štýl hokeja, či už kanadské nahadzovanie puku na zadný mantinel, fínski kolotočiari, či ruské postávanie na útočnej modrej.
Akého servisu sa dostáva hráčom v tamojšej hokejovej súťaži?
– Na začiatku sezóny sme vyfasovali novú výstroj a celkovo všetky náklady hradil klub a liga. Keďže som neplánoval hrávať na púšti hokej, tak bremeno dovozu výstroje zo Slovenska mi našťastie odpadlo. V lige sa stále dolaďujú detaily a navrhujú sa zlepšenia s organizáciou. Keďže zopár Kanaďanov hralo AHL a niektorí boli aj v kempoch NHL, tak sa snažia prenášať rôzne zvyky a tradície z kanadsko-amerického štýlu hry.
Hrávajú s vami aj nejakí Slováci či Česi?
– U nás v klube som jediný Slovák, ale v konkurenčnom mužstve z Abú Zabí sú hneď dvaja Slováci a jeden Čech. Slovák Daniel Pendrák so mnou začínal seniorsky hokej v Prešove a teraz sme sa druhýkrát stretli až tu na ľade v Abú Zabí.
Ako sa vám darilo v tejto sezóne – či už na klubovej alebo individuálnej úrovni?
– V lige sme sa v tejto sezóne stali majstrami Emirátov, tak sme splnili cieľ, čo sme mali pred sezónou. Pritom náš najväčší konkurent bolo vlastne reprezentačné mužstvo. Z hľadiska individuálnych štatistík som skončil ako najproduktívnejší obranca v tíme. Nazbieral som 29 bodov.
Sledujete výkony MsHK Žilina, teda klubu, ktorého ste odchovancom?
– Sledujem výkony a zmeny, ktoré sa dejú v klube, aj keď nie už tak horúčkovito, ako keď som bol ešte súčasťou mládežníckych kategórii MsHK. Sledujem hlavne výkony Milana Drevenáka a Jakuba Drábeka, s ktorými som hokejovo vyrastal. Som rád, že sa mužstvu podarila záchrana v Tipsport extralige.
Plánujete si ešte aktívne zahrať hokej aj na Slovensku?
– Vízia budúcnosti zatiaľ nie je spojená so Slovenskom, či už to je na súkromnej alebo hokejovej úrovni, ale je tam vždy to ale...
Dubaj Oilers - víťaz miestnej súťaže. FOTO: ARCHÍV S.J.
