TERCHOVÁ. Obec Terchová sa rozprestiera v dolinách Struháreň, Horná Tižina a Biely Potok. So svojou rozlohou, 84,5 kilometra štvorcového, patrí medzi najväčšie obce v regióne. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. „V minulosti mala Terchová viac ako 100 osád. Dnes je ich počet 68. Vo väčšine z nich žijú obyvatelia s trvalým pobytom. Z ostatných sa ľudia odsťahovali a zmenili sa na chatárske osady,“ povedal Milan Laurenčík, starosta obce Terchová.
Do niektorých osád vedú len lesné cestičky
Väčšina osád sa nachádza popri hlavnej ceste a možno sa do nich dostať pomocou verejnej dopravy či autom. K niektorým osadám na kopaniciach vedú len lesné chodníčky. Počet obyvateľov žijúcich v nich sa ráta na pár desiatok. Svoje názvy osady dostali podľa rodov, ktoré v nich žili.
„Sú tam napríklad osady ako Nogovia či Gažovia. Kedysi to boli rodinné usadlosti, ktoré sa časom menili. Život po kopcoch bol zaužívaný. Ľudia tam celoročne fungovali, chodievali, povedzme, raz týždenne do obchodu a v nedeľu do kostola.
Pestovali obilniny, zemiaky, chovali dobytok. To, čo vypestovali, vymieňali alebo predávali ostatným obyvateľom.“
V jednotlivých osadách sa zachovala pôvodná drevená architektúra. Spoznať život v nich môžu návštevníci aj vďaka náučnému chodníku Jánošíkovým chotárom. Nachádza sa na ňom desať informačných panelov, ktoré predstavujú miestnu krajinu a život v nej. Návštevníci sa počas putovania chodníkom môžu oboznámiť s bežným životom lazníkov, pozrieť sa na pradenie a tkanie kobercov, obrábanie polí i chov dobytka.
Kopaničiari jedia, čo si samy vypestujú
„V osadách žijú prevažne starší obyvatelia, 50 – 60 roční. Mladí sú tam len chatári. V osade Koštúrovia žije pán, ktorý má okolo 50 rokov. Zistil, že tam žili kedysi jeho predkovia a on tak teraz býva bez elektriky takým robinsonským spôsobom života. Je tam sám, chová kone, dobytok, pestuje zemiaky.“
Do vzdialenejších osád vedie len spevnená cesta, ktorú vždy na jar obec opravuje. Zimnú údržbu i odvoz odpadu v nich vykonávajú len na výzvu ľudí. „Zimná údržba tak rozsiahleho územia je finančne veľmi náročná. Do niektorých osád chodíme iba na výzvu obyvateľov. Pri ťažko dostupných úsekoch robíme len koľaje traktorom, aby sa tam ľudia peši mohli dostať,“ dodal Laurenčík.
