ŽILINA. "Sústredili nás v Šaštíne, potom naložili do autobusov a vyviezli. Nikto nevedel, kam ideme, mysleli sme si, že nás vezú niekam na Sibír do Ruska," spomína don Tocký, ktorý aj s príslušníkmi iných reholí skončil v sústreďovacom kláštore v Podolínci.
Odtiaľ zobrali mladších rehoľníkov na preškolenie do Kostolnej, kde študovali Marxov Kapitál. "V máji sme už pracovali na stavbe nosickej priehrady. Vraveli, že nás naučia robiť. Tú ich zástavu práce, ktorú zverili každý týždeň najlepšej brigáde, sme držali mesiac. Ukázali sme, že to vieme. Oslavovali sme aj takto Pána Boha a cítili sme sa slobodní," hovorí don Tocký.
Na konci augusta im povedali, že už nie sú saleziáni, ale súdruhovia a obyčajní občania. "V septembri som sa prihlásil do školy a o dva dni prišla pozvánka na odvod na vojnu. Odtiaľ sme hneď narukovali na Moravu a potom do PTP práporu na Bory v Plzni, kde sme pracovali v kameňolome. Domov som sa vrátil pred Vianocami 1950," pripomenul udalosti po Akcii K žilinský salezián.
Myšlienka ujsť z Československa v ňom dozrievala po prenasledovaní, hrozbe väzenia a neistej možnosti študovať. Po úteku za hranice v roku 1951, okrem iného s rodinou významného patológa profesora Františka Šubíka (známeho v literárnych kruhoch pod pseudonymom Andrej Žarnov), sa so spolubratmi dostal na pas červeného kríža do Talianska, kde mohol študovať filozofiu a jazyk. V roku 1967 ukončil don Tocký štúdium teológie. Ale na vysviacku 18. marca 1967 do Turína vo Valdoku, kde začal pôsobiť don Bosco, komunisti jeho mame neumožnili vycestovať. S mamou a súrodencami sa prvý raz od emigrácie videl až v roku 1968 v Belgicku.
S misionárom Jozefom Strečanským potom pôsobil od roku 1958 do roku 1980 v útulku pre mladých chlapcov z východnej Európy v belgickom Ramegnies Chin. Po skončení jeho činnosti odišiel do Ríma, kde pracoval ako ekonóm v Ústave sv. Cyrila a Metoda aj po páde železnej opony až do roku 1992.
Po 40-ročnom pôsobení v zahraničí sa v roku 1992 vrátil na Slovensko a dodnes aktívne pôsobí v saleziánskom dome v Žiline. Slováci sú podľa neho poznačení totalitou, keď neštudovali náboženstvo a do kostola chodili pravidelne len tí starší. "Už dve generácie sú bez náboženskej výchovy. To spôsobuje, že katolicizmus na Slovensku je oslabený. Ale dôverujem, že viera ľudí, čo si ju zachovajú, je ozaj prežívaná a môžu svedčiť o Kristovi. Istotne, nábožnosť ľudí už nie je taká, k akej sme boli vychovaní my. Treba sa len modliť a dôverovať, svedčiť o Kristovi svojím životom. Bez Boha sa nedá žiť. Vidíme, čo sa robí nielen u nás, ale aj v iných štátoch. Modlime sa, aby sme dôverovali, že len v Ježišovi, ktorý vstal z mŕtvych, je naša spása," zdôraznil don Tocký.
