Akú máte prax a čomu sa venujete teraz?
– Momentálne som matkou na plný úväzok, takže v praxi zažívam na vlastnej koži obdobie vzdoru, odúčanie od plienok či korigovanie správania dieťaťa v boji o formičky na pieskovisku. Pred materskou dovolenkou som pracovala s deťmi (a ich rodičmi) vyše sedem rokov.
S akými problémami sa na vás môžu rodičia obrátiť?
– Najčastejšie ide o ťažkosti spojené s učením a správaním dieťaťa, ktoré bývajú často prepojené. Následne posudzovanie školskej zrelosti, ťažkosti v adaptácii na prostredie školy či škôlky, osobnostné ťažkosti, ťažkosti vo výchove, problematika šikanovania. V podstate s akýmkoľvek problémom, ak majú dôveru to riešiť. V prípade potreby zapájame do riešenia problémov ďalších odborníkov, najčastejšie špeciálnych pedagógov, neurológov či pedopsychiatrov.
Prebiehajú zápisy do škôlok. Čo by malo dieťa ovládať pred nástupom?
– Zaradenie dieťaťa do škôlky je z môjho pohľadu dôležité v procese socializácie. Je stresujúce pre dieťa, ako aj pre matku. Často si obaja poplačú, ale po uplynutí adaptačného obdobia by sa mala situácia ustáliť k spokojnosti oboch strán. Je smutné, aj z môjho pohľadu ako matky, že sú kapacity škôlok obmedzené a dieťa nemá možnosť vstúpiť do kolektívu, zostáva s matkou či iným dospelým v domácom prostredí. Je viditeľný rozdiel u detí, ktoré chodia do predškolského zariadenia od troch rokov alebo od piatich. Pred vstupom do škôlky je dobré sa s dieťaťom o tom rozprávať, pripravovať ho na to. Ak je možné, využiť dni otvorených dverí v škôlkach, resp. navštevovať herne či iné zariadenia, kde začne dieťa fungovať v interakcii s deťmi.
A čo vstup prváčikov do základných škôl, kedy dieťa pustiť do prvej triedy a kedy s tým počkať?
– Vstup do školy je pre dieťa a aj rodičov veľkou životnou udalosťou, ale aj istou formou záťaže. Psychológ posudzuje stav školskej zrelosti a pripravenosti na túto záťaž v troch oblastiach. Reč samotnú by som chcela zdôrazniť, pretože mám pocit, že počet detí s poruchami reči stúpa, a je veľmi dôležité, aby rodič tieto poruchy riešil s logopédom najneskôr rok pred vstupom do školy. Reč je veľmi úzko prepojená s myslením dieťaťa, chybná výslovnosť niektorých hlások môže sťažiť nadväzovanie sociálnych kontaktov, v školskom prostredí sa môže premietnuť do porúch učenia.
Druhou oblasťou, ktorú sledujeme, je citová zrelosť. Dieťa by malo byť schopné sa v istej miere odpútať od rodiča a schopné sa citovo adekvátne adaptovať na prípadné neúspechy v škole. Do tretice, sociálna zrelosť, pod ktorou rozumieme potrebu dieťaťa stýkať sa s deťmi, schopnosť podriadiť sa autorite či sledovať záujmy a ciele kolektívu.
Samozrejme, školská zrelosť a pripravenosť sa posudzuje komplexne, s ohľadom na celkovú osobnú anamnézu dieťaťa, a teda vrátane zdravotného stavu. Nezrelosť v jednej z troch oblastí, ktoré som spomenula vyššie, zasahuje aj do ďalších dvoch oblastí. Vtedy je vhodné zvážiť odklad školskej dochádzky.
Môžu samotní rodičia nejakým spôsobom pomôcť k tomu, aby mali zrelšie dieťa?
– V podstate áno, aj keď školská zrelosť je odvodená od zrenia centrálnej nervovej sústavy samotnej, takže vek šesť rokov nie je náhodný. Rodičia môžu rozvíjať jednotlivé schopnosti a dispozície dieťaťa, či už hravou formou, alebo dokonca v bežných životných situáciách. Napríklad pamäťové schopnosti podnecuje pexeso. Môžeme párovať ponožky, ktoré sme oprali, čím sa dieťa učí rozlišovať podobné a rovnaké. Existujú pracovné zošity pre deti predškolského veku aj mladšie deti, s úlohami pre rozvoj rozvoj písania a kreslenia. Nie je však vhodné dieťa zámerne drilovať, aby nezaostávalo za rovesníkmi. Takýto tlak sa môže opäť odraziť na výkone a pohode dieťaťa.
