Utorok, 22. august, 2017 | Meniny má Tichomír
Pridajte si svoje mesto

TV správy musia byť férové a užitočné

Je zďaleka služobne najstarším televíznym šéfom spravodajstva na Slovensku. V televízii JOJ už preskákal štyroch riaditeľov a momentálne spolupracuje s piatym.

Roland Kubina.(Zdroj: RB)

Od minulého roka už nešéfuje iba spravodajstvu, ale aj programu TV JOJ. Tvrdí, že nie je workoholik, ale v práci trávi denne 12 a viac hodín. Televízia je jeho život. Inak vcelku nenápadný chlapík, ktorý sa vyhýba médiám a najmä bulváru. Roland Kubina.

Ako môže niekto tak dlho pracovať v televízii, dokonca na poste šéfa spravodajstva a pritom byť tak verejne neznámy, ako Vy? Nebije sa to?

Nie, prečo?

Vám sa to vôbec nezdá divné?

(smiech) Nie, prečo?

Takže povesť, ktorá vás predchádza neklame. Nie ste asi veľmi na rozhovory, že?

(smiech) Mohol by som pokračovať v mojich odpovediach „nie prečo?“, ale to by sa Vám asi nepáčilo. Takže inak. Mojou prácou je tvoriť správy v druhej a miestami aj prvej najsledovanejšej slovenskej spravodajskej relácii a ku tomu nepotrebujem, aby ma ľudia na Slovensku poznali podľa tváre. Napriek tomu poznám množstvo ľudí a dovolím si povedať, že aj veľkú väčšinu Slovenska ako takého. To ku práci potrebujem.

JOJ-kárske správy ste vytvorili od základu Vy a dlhé roky im šéfujete. Vždy boli a sú považované za trochu iné, ako správy ostatných televízií. Je to zámer, alebo je to jednoducho Vaša pečať, pretože Vy ste iný, ako šéfovia správ v iných televíziách?

Neviem to úplne jasne pomenovať, ale faktom je, že keď sme budovali naše spravodajstvo, hľadali sme si miesto na trhu a našli ho v rýchlych, zaujímavých, dynamických a užitočných správach, kde sa nebojíme ísť ani do žartu a odľahčenia. Vždy sme vymýšľali a dodnes vymýšľame nové veci, pracujeme s kamerou a rôznymi nápadmi. To som vždy učil a dodnes učím našich reportérov a tvrdím, že sú v tom najlepší. Keď som pred nedávnom počul kolegu z konkurenčnej televízie vyhlásiť, že TV správy musia byť kino, napadlo ma jediné – my to kino robíme už dávno a prakticky od začiatku.

Skúste to objasniť. Nám sa totiž zdá, že televízne spravodajstvo je remeslo, kde veľa miesta na kreativitu nie je?

Celá žurnalistika je remeslo, to si len mnohí novinári namýšľajú, že sú akoby umelcami. Ale! Platí, že aj remeslo sa dá robiť s fantáziou. Napríklad novinový článok môže byť perfektne remeselne napísaný a môže spĺňať všetky formálne atribúty. A ja dodávam, že môže byť ešte ku tomu všetkému aj pekne napísaný. A to isté – dokonca v oveľa väčšej miere platí aj o televíznej reportáži. Keď je pekná, je lepšia ako keď je „iba“ obsahovo dobrá, či dokonca vynikajúca.

Nie je náhodou na trhu priveľa spravodajských relácií?

Je, ale ja s tým nič neurobím. Spravodajstvo je vlajkovou loďou každej plno formátovej televízie a tak to ešte dlho zostane. Je drahé, náročné, komplikované, prináša stres, niekedy konflikty a problémy, ale veľká televízia bez neho nemôže byť. A to platí dokonca aj popri tom, že dnes máme internet, sociálne siete a o tej pol ôsmej večer už skoro všetci vedia všetko, čo sa v ten deň stalo. Napriek tomu si sadnú pred televíziu a pozerajú správy. A vnímajú ich a veria im. To je obrovská sila televízneho spravodajstva.

Uvedomujú si televízny novinári túto silu?

Áno – veď preto chce byť každý v televízii, je to atraktívnejší novinársky job, ako sedieť a anonymne písať.

Ale myslím skôr na to, či si uvedomujú silu a zodpovednosť, ktorú voči divákovi majú. Či si uvedomujú, že formujú jeho vedomie?

Neviem, ako je to v iných televíziách, ale ja našich reportérov už roky rokúce pravidelne učím a upozorňujem na veľkú silu, ktorú im kamera a obraz dávajú. Televízny reportér má nad respondentom obrovskú prevahu – povedal by som 100:1. On určí, ako sa to celé nastrihá, čo sa použije, aký obrázok a ktoré vety. On si napíše a načíta sprievodný text. Má to celé v rukách. Niekedy, keď reportér napíše napríklad nejaký naozaj ostrý sprievodný text, vždy mu poradím, aby si predstavil, že ho číta do očí tomu o kom ten text je. Že ten človek stojí meter od neho. Keď to reportér dokáže ustáť, vtedy je to OK.

Je ťažké robiť dobré televízne spravodajstvo?

Je to celodenná tvrdá robota, ktorá sa navyše opakuje 365 dní v roku s tým, že navyše sú aj dni a dokonca týždne, kedy je to ešte horšie, ako počas „obyčajných“ dní. Keď sú napríklad voľby, záplavy, požiare, katastrofy, nedajbože nový vojnový konflikt ...atď. Áno – je to ťažká, ale aj veľmi zaujímavá práca. Robiť ju môže len ten, koho to baví. Mňa to baví a viem, že to baví aj mojich ľudí.

Často počuť názory, že v televíznych správach chcú ľudia vidieť viac pekných vecí a nie iba problémy a katastrofy ....

(smiech)...tiež som počul a počúvam od začiatku mojej televíznej kariéry. Ľudia niečo hovoria a potom niečo robia. My musíme robiť televíziu podľa toho čo robia, nie podľa toho, čo hovoria. To ale neznamená, že nemáme robiť aj pekné a dobré správy. Navyše – my ich aj reálne robíme a na JOJ-ke podľa mňa viac, ako v iných televíziách.

Povedzte príklad?

Už dlhšiu dobu napríklad hráme s divákmi hru o to, kto spozná dedinu, ktorú v ten deň predstavujeme Slovensku. Plus rôzne servisné témy, kde spracovávame užitočné informácie a rady pre ľudí, ako robiť to, alebo ono. Ako sa vyhnúť podvodníkom, ako ušetriť, ako sa zabaviť. Je toho veľa. Správy musia byť nielen zaujímavé, ale aj užitočné, dynamické, férové, pekné a ešte všelijaké iné. Správy – to je živý organizmus, ktorý sa každý deň nejako prejavuje a žije. Super a podľa mňa neprenosná skúsenosť je, keď vysielame hlavné správy z námestí slovenských miest v rámci akcií JOJ v meste. To je vždy obrovská zábava a vtedy cítite prítomnosť diváka priamo na dotyk. Všetci jojkári si to obľúbili. Je to niečo, ako keď televízny herec príde do divadla a vidí svojho diváka.

Čo hovoríte na názor, že správy komerčných televízií sú agresívne a namiesto obsahu sa venujú forme. Čiže snažia sa byť najmä bombastické a nejde im primárne o informovanie ľudí?

Hovorím na to, že je to hlúposť, ktorú môže vysloviť iba človek, ktorý netuší o čom televízne správy sú.


  1. V hodnotení mamičiek sa žilinská pôrodnica za posledné roky zhoršila 722
  2. Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov 298
  3. Osud mosta vo Vraní je v rukách žilinských poslancov 233
  4. V Divinke sa cez víkend uskutoční zaujímavé podujatie 228
  5. Na cestách vyčíňali opití vodiči 148
  6. V Žiline vyhodili psíka do kontajnera na šaty. Zachránili ho 127
  7. Oblastný futbal: Výsledky I., II., III. A a III. B triedy 119
  8. MY Žilinské noviny vychádzajú aj s prílohou Kompas fanúšika 112
  9. Šošoni prehrali aj na Žitnom ostrove 64
  10. Cyklistka po zrážke s vlakom v nemocnici zraneniam podľahla 63

Najčítanejšie správy

Žilina

V hodnotení mamičiek sa žilinská pôrodnica za posledné roky zhoršila

Sprievodca pôrodnicami sa konal už po šiestykrát. Mamičky hodnotili aj žilinskú pôrodnicu a tá za rok 2016 získala najmenej percent celkovej spokojnosti rodičiek za posledných šesť rokov, len niečo nad 50 percent.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Osud mosta vo Vraní je v rukách žilinských poslancov

Národná diaľničná spoločnosť chce provizórne objekty prenajať.

V Divinke sa cez víkend uskutoční zaujímavé podujatie

Akcia sa uskutoční v areáli Kaštieľa Divinka.

Na cestách vyčíňali opití vodiči

Ostatné dni mali policajti plné ruky práce.

Blízke regióny

Medveď sa túla nad Vrútkami a Martinom

Medveďovi najskôr zachutila vyhodená šunka, potom maškrtil pri úľoch Jána Tabačeka. Trojročná šelma šarapatila v podhorských častiach Martina a Vrútok.

Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš

Fotografie z obsadzovania československých miest vojskami Varšavskej zmluvy obleteli celý svet. Tanky a vojenská technika 21. augusta 1968 zaplavila pred takmer polstoročím aj Liptovský Mikuláš.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach

Cestári Žilinského samosprávneho kraja naplno využívajú letné dni a pracujú na rekonštrukciách župných ciest a mostov II. a III. triedy.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To nie sú argumenty, to je výsmech

Príliš často sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje, má akné, nesúmernú či extrémne obéznu postavu, dokonca sa priveľmi potí.

Kam vyraziť

Podujatia v Rajeckej Lesnej

31. augusta
Leto v Rajeckej Lesnej bude plné podujatí.

EKOPLAGÁT´17

30. júna
V Považskej galérii umenia v Žiline sa uskutočňuje štrnásty ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátov zameranej na problematiku ochrany prírody a životného prostredia pod názvom EKOPLAGÁT. Do súťažnej prehliadky sa zapojilo 138 autorov z 21 krajín sveta s počtom 259 plagátov.

Leto na Vodnom diele Žilina

1. júla
Mesto Žilina v spolupráci s inštruktormi športovo-relaxačného areálu eXtreme park Žilina pri Vodnom diele Žilina budú aj v tomto roku pokračovať v športových aktivitách v rámci Žilinského kultúrneho leta 2017. Obyvatelia mesta tak môžu využiť bezplatný vstup na športové a rekreačné aktivity počas mesiacov júl a august.

Prvé múzeum intermédií II.

10. júla
Prvé múzeum intermédií (PMI) je expozíciou dlhodobého charakteru, ktorá ako jediná na Slovensku predstavuje diela intermediálneho a mediálneho umenia. Pochádzajú zo zbierky PGU v Žiline, budovanej od 90. rokov. Vybrané diela sú nielen príkladmi inštalácií, objektov a rôznych foriem mediálneho umenia od začiatku poslednej dekády 20. storočia až po súčasnosť, ale zároveň dokladajú umelecké stratégie a témy, ktoré sú vo výtvarnom umení po roku 1990 prítomné.

Drevo, koža, kov – výstava

17. júla
Považské múzeum v Žiline vás pozýva na výstavu majstra ľudovej umeleckej výroby, Víta Pieša – Drevo, koža, kov, ktorú vernisážou otvoríme v utorok 27. júna 2017 o 16.00 hod. v administratívnej budove Budatínskeho hradu.