V marci sa môžu diváci tešiť na novú hru Tólkšou, ktorá je trpko komédiou o praktikách súčasných médií.
ŽILINA. Mestské divadlo dôveruje súčasnej dráme, ktorá tvorí väčšinu jeho repertoáru.
Možno sa to zdá neuveriteľné, ale súčasná dráma oslovuje aj žilinských divákov, a to nielen tých mladých. V tomto roku sa žilinské divadlo zameralo aj na prezentovanie súčasnej lokálnej žilinskej drámy. Divadlo zaujíma nás, ako a o čom píšu žilinskí autori. A podľa diváckeho záujmu je zrejmé, že to zaujíma aj žilinských divákov.
V januári divadlo uviedlo inscenáciu hry žilinského divadelníka Vlada Moresa Melanchólia, ktorú si autor sám aj zrežíroval. Hra ponúka zaujímavý pohľad na vývoj manželského vzťahu poznačeného bolesťou, ktorý posúva hranice lásky a obety na nebezpečnú úroveň. V sobotu 14. marca bude mať v Štúdiu divadla svetovú premiéru žilinský autor Miroslav Djablik.
Jeho trpkú komédiu Tólkšou! divadlo uvedie v podaní mladej režisérky Márii Froncovej. Djablikova hra simuluje fiktívnu talkshow s názvom Posledný súd, v ktorej nie súdy, ale diváci rozhodujú, kto je vinný za určitý zločin. Ide o groteskný pohľad do televízneho štúdia, kde sa naživo rozhoduje o živote človeka. Autor reaguje na bulvárne praktiky súkromných médií, ktoré parazitujú na ľudskom nešťastí a osobných tragédiách tzv. celebrít, ale aj celkom obyčajných ľudí. „Súčasný svet médií, často i tých serióznych, je pod tlakom trhu a pod týmto tlakom stále viac skĺzava k bulváru. Bohužiaľ, najlepšie sa predávajú zlé správy, správy o nešťastiach, tragédiách. Do týchto správ sa často hodia aj tragédie obyčajných ľudí, ich osudy a títo ľudia sú potom zneužívaní,” komentuje autor Miroslav Djablik jeden z motívov, ktorý stál na začiatku pri písaní hry Tólkšou!.
„Najväčšie nebezpečenstvo bulvárnych médií je v tom, že deformujú videnie, vnímanie sveta okolo nás. Nielen v tom, že sa vyžívajú v škandáloch a nešťastiach. V sústavnej banalizácii zla, násilia. Z usvedčených vrahov, medzinárodne hľadaných mafiánov, sa stávajú celebrity. Alebo naopak, vytvárajú falošný svet sladkých bublín dokonalého šťastia, bez skutočných citov a hodnôt. Aj takto odvádzajú pozornosť ľudí od skutočných problémov spoločnosti.“ Autor sa zamýšľa aj na tým, či prostredníctvom divadla dokážeme sprostredkovať pravdu a isté veci zmeniť.
„Nemyslím si, že by slovo mohlo zmeniť svet, ale určite je lepšie povedať určité veci nahlas, verejne, ako doma frfľať pred televízorom. Iba tak si môžu ľudia, ktorých trápi spoločný problém, porozumieť a hľadať východiská. A hovoriť o vážnych veciach sa dá aj s humorom, prostredníctvom komédie, síce trpkej, ale i tá skôr osloví a môže pohnúť diváka k zamysleniu“, dodáva o svojej hre autor Miroslav Djablik.