ŽILINA. Grafity na budovách znehodnocujú nielen vzhľad ale v mnohých prípadoch aj funkciu budovy. Či už ide o národné pamiatky, alebo aj nehnuteľností v pamiatkovom území.
Boj je na pleciach vlastníkov
„Grafity svojím vzhľadom narúšajú historické objekty a ich prostredie. Boj proti grafity je na pleciach vlastníkov objektov. Pamiatkový úrad môže vlastníkov objektov vyzvať na odstránenie, respektíve prekrytie novým náterom,“ povedala Martina Mágová z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Nedá sa povedať, ktoré lokality ničia najčastejšie. Vyhľadávané sú veľké plochy jednofarebné, steny, sokle. „Zdá sa, že mimoriadnym lákadlom sú novovymaľované fasády. Ťažko povedať, podľa čoho si konkrétne objekty sprejeri vyberajú.“
Niektoré verejné plochy by grafické zlepšenie uvítali. To by ale muselo povoliť mesto a najmä bolo by to organizované. „Odstránenie výtvorov od sprejerov je dosť problematické a finančne náročné, pretože je potrebných viacero nových náterov.“
Riešením môžu byť aj náterové vrstvy, ktoré sú nenasiakavé, a tak sa z nich nápisy ľahšie odstraňujú – tieto sú však zároveň zväčša nevhodné pre historické objekty. „Historické budovy často majú aj vyššiu vlhkosť murív a všetky omietkové a náterové vrstvy fasády musia byť dostatočné priedušné, aby sa objekt pôsobením zadržanej vlhkosti nenarušil.“
Kamerový systém pomohol
Mestská polícia bojuje proti sprejerom hliadkami a využívaním kamerového systému. „Ročne evidujeme tri, štyri prípady,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba. Pritom je v meste niekoľko miest, kde sa môžu ľudia so sprejerským umením realizovať. „Vyčlenili sme priestory v podchode pod Rondlom a v kultúrnom uzle Stanica-Záriečie,“ dodal Čorba.
Polícia mala nedávno prípad na Ulici Antona Bernoláka, kde mladíci znehodnotili novozateplenú bytovku.
„Celú vec sme podstúpili krajskej polícii. Pokuta, prípadne trest, vždy závisí od výšky škody. Centru mesta sa začali podobní ľudia vyhýbať, keďže v meste máme množstvo kamier a oni o nich aj presne vedia," povedal Milan Turčan z mestskej polície. Väčšinou ide o skupinu medzi 17. až 20. rokom.
Ničia aj školy
Sprejeri veľmi často znehodnocujú aj budovy škôl. Skúsenosti s tým majú aj na Základnej škole Vendelína Javorku, kde grafity pravidelne premaľujú. „Od roku 2010 naša škola prešla rekonštrukciou fasády a odvtedy ešte viac láka podobné typy ľudí. Nemyslím si ale, že ide o niekoho z okolia. Ak niečo premaľujeme, tak do dvoch týždňov máme takto „ozdobenú“ školu zase,“ povedala riaditeľka školy Jana Čellarová.
Zón, kde sa môžu mladí ľudia realizovať, je v meste viac. Graffiti zónu pri Stanici Záriečie tvoria múry kruhového nadjazdu Rondel priamo za budovou. V máji 2009 vyšlo mesto umelcom v ústrety a zónu zlegalizovalo. V súčasnosti plochy pod Rondlom a za budovou Stanice slúžia ako voľná aréna, prísť a maľovať môže ktokoľvek.
Majú sa kde zrealizovať
„Nové maľby vznikajú doslova zo dňa na deň, často svoje diela o deň-dva „prejdú“ samotní autori. Kvalita jednotlivých graffiti je, samozrejme, diskutabilná, no našťastie stále aspoň čiastočne funguje estetický kódex, v rámci ktorého najkvalitnejšie maľby ostávajú zachované dlhšie ako tie menej podarené,“ povedal Peter Hapčo zo stanice Záriečie.
Už v roku 2001 organizovali legendárne podujatie Ostrov 4 Graffiti, svojho času najväčšiu akciu podobného druhu v strednej Európe. V Žiline sa zišli rešpektovaní graffiti a streetart umelci z rôznych kútov Európy a maľovalo sa doslova všade.
„V Záriečí sme od roku 2005 až donedávna v spolupráci s lokálnou graffiti komunitou pravidelne organizovali jedno až dvojdňové podujatia pod názvom Streetart Summit, na ktorých sa stretávala scéna nielen zo Žiliny, ale celého Slovenska. Postupne však došlo k istému opotrebovaniu organizátov a takisto zovšednel formát, neprinášal už nič nové.“
Cieľom je ničiť, nie tvoriť
Kresby vnímané verejnosťou ako „čmáraniny“ nemajú s graffiti takmer nič spoločné. „V rýchlosti nastriekané alebo fixkou nakreslené podpisy sú veľmi lacným a vulgárnym prejavom, akýmsi primitívnym značkovaním teritória. S takouto formou sa, samozrejme, nedá súhlasiť, je samoúčelná, zbytočná a deštrukčná.“ Niečo iné je graffiti či street art, ktorý má umeleckú ambíciu a jeho cieľom nie je ničiť, ale tvoriť.
„Aj preto je rozumné, ak samospráva dokáže pre takéto prejavy vyčleniť plochy a nasmerovať energiu „grafiťákov“ vo svoj prospech. Príkladom na Slovensku sú Košice, kde vznikajú veľkorozmerné maľby na fasádach panelákov, ktoré prinášajú do verejného priestoru vyššiu estetickú kvalitu,“ dodal.
Sprejeri ničia aj nové fasády budov. FOTO: AUTORKA
Grafity ako umenie. Legálne steny na stanici Žilina-Zárečie. FOTO: STANICA
