Už od roku 2000 funguje v Žiline Klub športového jachtingu. Tento pomerne málo známy šport sa aj na Slovensku teší slušnej obľube. Predsedom žilinského klubu je Tomáš Chudík. Svojmu obľúbenému športu sa venuje dlhé roky a vychováva aj svojich nástupcov. V rozhovore pre MY Žilinské noviny predstavuje samotný jachting a hovorí aj o aktuálnom dianí v Klube športového jachtingu Žilina.
Ako vznikol Klub športového jachtingu Žilina?
- Na začiatku som bol ja s manželkou a ďalšími dvoma nadšencami. Najskôr sme sa jachtingu venovali rekreačne. Lenže po čase sme chceli robiť tento šport aj závodne, a tak sme založili Klub športového jachtingu Žilina. Registráciou sme získali pretekárske licencie a mohli súťažiť. Pretekali sme na Oravskej priehrade a členská základňa sa rozrastala až do dnešnej podoby. Dnes máme 30-40 členov, všetko sú to ľudia zo Žiliny a okolia. Kedysi boli v našom tíme aj jachtári z Námestova, no tí si založili vlastný klub.
Jachting je netradičný šport, hoci je olympijský. Aké boli vaše začiatky?
- Vyrastal som pri otcovi, ktorý sa venoval windsurfingu a jachtingu. Od malička som súťažne plával. Dovolenky sme trávili vždy na vode. Postupne sa z koníčka stala záľuba a dnes sa jachtingu venujem profesionálne.
Aký je oň záujem v Žiline a okolí?
- Ľudia berú jachting s rešpektom. Je prezentovaný ako zbohatlícky šport. Ale jachting robený v Európe je bežne dostupný. Porovnal by som ho napríklad s paraglaidingom. Je to určite zaujímavý šport, kde jazdec prekonáva bariéru a pláva pod plachtami. Čo sa týka financií, motorka je podľa mňa drahšia.
Kedy je najlepšie začať s týmto športom?
- Ideálne je začať približne v ôsmich rokoch. Dieťa už vie plávať a je to lepšie aj pre bezpečnosť. V našom klube bývajú nábory každý rok na začiatku sezóny, zvyčajne v máji. Tento rok pripravujeme pre verejnosť akciu Žilina, na lode, ktorá bude spojená aj so spomínaným náborom.
Aké najväčšie úspechy dosiahol váš klub, prípadne jednotlivci?
- Udržujeme sa v prvej desiatke na Slovensku, pričom takýchto klubov je u nás viac ako 40. Vyhrávame rôzne regionálne súťaže, ja som bol druhý ma majstrovstvách Slovenska. Vlani sme boli v Berlíne na majstrovstvách sveta. Skončili sme na 46. mieste a 15. mieste v kategórii cruiser.
Spomínate majstrovstvá sveta. Aké dojmy ste mali z tohto podujatia?
- Boli sme prvýkrát na takýchto veľkých pretekoch. Bolo to hlavne o zbieraní cenných skúseností. Šampionát bol vynikajúco zorganizovaný. Veľa sme sa naučili a aj sme sa zoznamovali s inými posádkami. Tieto poznatky chceme teraz zúročiť. V tomto roku nás čakajú znovu majstrovstvá sveta. Budú sa konať vo francúzskom Breste. Chceme sa už trošku viac presadiť. Ale na vrchol je cesta ťažká, svetová špička je totiž veľmi silná. Ideálne by bolo skončiť niekde v strede štartovacieho poľa.
Čo vás okrem majstrovstiev sveta čaká v tomto roku?
- Koná sa Európsky pohár. Veľa sa cestuje, najviac do Poľska, ale i Nemecka či Talianska. Budeme organizovať Slovenský pohár na Vodnom diele v Žiline. Vrcholom sezóny budú medzinárodné majstrovstvá Slovenska na Orave, ktoré budú zároveň Európskym pohárom.
Koľko lodí očakávate v Žiline?
- Prisľúbených máme sedem alebo osem lodí zo Slovenska. Mali by prísť aj Poliaci s početnou výpravou asi desiatich lodí. Takže celkovo približne 16 alebo 17 posádok.
Vráťme sa ešte k samotnému jachtingu. Aké sú pravidlá?
- Preteky prebiehajú na trati vytýčenej bójami. Je postavená v tvare trojuholníka, aby sa vystriedali všetky smery vetra. Úlohou je prejsť túto trať iba s pomocou vetra a čo najrýchlejšie. Keď to vyjadrím číselne, tak 30% úspechu závisí od lode, 30% od plachiet, 30% od posádky a 10% treba mať aj šťastie. Veľký vplyv má materiál a zohratosť posádky. Takisto býva vietor premenlivý. Na majstrovstvách sveta majú lode kvalitné plachty a vynikajúce lode. My na také peniaze nemáme.
Aká je dĺžka trate?
- Ide o dĺžku minimálne dva kilometre. Počas pretekov posádky odjazdia 5-6 rozjázd. Čím ťažšie preteky, tým viac sa musí odplávať, aby boli preteky uznané. Napríklad na majstrovstvách sveta sme mali až 12 rozjázd.
Kto tvorí posádku?
- Väčšinou sú súčasťou traja pretekári. Kormidelník, kosatník a spinaker. Kormidelník obsluhuje hlavnú plachtu, určuje taktiku, kormidluje loď a vedie ju správnym smerom. Zvyšní dvaja určujú rýchlosť lode, nastavujú plachty, aby pasovali k vetru. Takisto vyvážujú loď, aby bola v správnej polohe.
Spomínali ste financie. Ako je na tom v tomto smere váš klub?
- Je to ako s každým okrajovým športom. Dotácie od ministerstva sú minimálne v porovnaní s futbalom alebo hokejom. Niečo prispieva mesto. Všetko sú to príspevky na nájom lodenice a iné aktivity. Všetko ostatné musíme riešiť cez partnerov alebo z vlastných zdrojov. Lode aj pretekanie si taktiež hradíme z vlastných peňazí.
Kde môžeme vidieť trénovať žilinských jachtárov?
- Tým, že sa vybudovalo Vodné dielo Žilina, postavili sme aj lodenicu. Predtým sme robili všetky tréningové aktivity na Orave, teraz sme v Žiline a robíme ich aktívnejšie a nemusíme ani toľko cestovať. V zime sú tréningy individuálne. Niekto trénuje, iný behá alebo pláva. Samotné tréningy na vode sa začínajú až po roztopení ľadu niekedy v apríli. Trénujú dospelí i mladí. Nie je to až taký náročný šport, jazdia u nás napríklad aj dôchodcovia. Závisí od toho, aký level si kto nastaví. Víkendový jachting, aký sa robí na Slovensku, zvládajú všetci - muži i ženy.
Tomáš Chudík venuje svojmu koníčku veľa času. FOTO: ARCHÍV KLUBU.
Lode na Vodnom diele Žilina. FOTO: ARCHÍV KLUBU.
