Čo vás priviedlo k písaniu? Aké bolo nájsť si v kníhkupectve svoju prvú knihu?
- Začal som písať, keď sa mi rozpadol jedenásťročný vzťah, takže naozaj platí, že každá bolesť prináša veľa múdrosti. Vždy treba vytrhať staré korene, aby sa mohlo narodiť niečo nové. A držať svoj prvý román Raz aj v pekle vyjde slnko v kníhkupectve? Ale áno, sprcha pre moje ego, klasika, Matrix pôsobil.
Je to teraz iné, keď ste už „zabehnutý“ autor?
- Ale áno, ten prchavý pocit, že som „spisovateľ“ pomaličky upadá a stáva sa to bežnou záležitosťou. Teda, keď vojdem do kníhkupectva a vidím tam moje knihy.
V svojich knihách sa často venujete ľudským pocitom, duchovným alebo skôr duševným záležitostiam.
- Píšem to, čoho je v mojej duši pretlak. A každá vec vyvolá protivlnu. Preto je teraz čoraz viac ľudí, ktorí sa zaujímajú o zdravé stravovanie, duchovné princípy bytia, opätovný úctivý návrat k prírode, prirodzenú kozmetiku, prestávajú sledovať negatívne TV správy a televízor celkovo. Začínajú spoznávať seba, lebo pochopili, že je to jediná cesta sebapremeny. Viete, len hlupák bude dookola opakovať tie isté chyby. Ak nie som zdravý, bohatý a šťastný, niekde robím chybu. Treba objaviť súvislosti, lebo môže sa nám dostať všetkého, čo si vieme predstaviť, takže ak to k nám neprichádza, je na ceste k cieľu balvan. Viac tieto vesmírne zákony rozoberám v mojich dvoch motivačných knihách Šlabikár šťastia.
Takže ľudia sa vracajú k sebe samým?
- Keď sa zmeníš ako bytosť, začneš si k sebe priťahovať podobne zmýšľajúcich, takže si tak vytvoríš svoj dobrý svet. A takýchto buniek sú už na svete milióny. Pomaličky sa spájajú, a tak príde zmena.
Je niektorá z vašich kníh, ktorá je vám obzvlášť blízka? Ak áno - ktorá a aký je dôvod?
- Z románov asi titul Príbeh muža, ktorý som písal na mojej novozélandskej púti v premrznutej dodávke a písanie bolo pre mňa jediným zabudnutím.
Príbeh muža mi prišiel neskutočne autentický, ako keby ste sám niečo podobné prežili.
- Nie. Môj ocino síce pil a bil maminu, ale umrel, keď som mal sedem rokov. Keď som mal šesť rokov, odišli sme od neho, takže som si ho až tak nepamätal. Ale ďakujem mu, lebo nebyť neho, nebol by som tu.
Aké to je písať o veciach nebeských a žiť svetský život?
- Ja som dostal do daru vyrovnané vlastnosti, teda keď píšem, skladám muziku či inak tvorím, som v plnom prúde danej vznikajúcej veci. Ale veľmi rýchlo sa viem prepnúť do materiálneho sveta, keď treba zapojiť aj rozum. Som umelec aj obchodník. Keďže do mňa takto nadelil Boh, asi vie, aké so mnou má zámery...
Často a rád cestujete po celom svete. Čo ste pri cestovaní najzásadnejšie objavil?
- Objavil som, že som sa narodil do úžasnej krajiny obklopený najkrajšími ženami sveta. Došlo mi, že sme všetci boháči, dokonca nám z vodovodov tečie zlato.
Máte rodinu, dve deti, veľa záľub, okrem cestovania ste aj hudobník, organizujete besedy.
- Ak sa stanete slobodným duchom, čas pre vás prestane existovať. Sami sa väzníme, sami sa klameme, že nestíhame. Ja som bol ešte pred piatimi rokmi čistý workoholik. A teraz pred Vianocami som si v mojej firmičke uvedomil, aký som pokojný, že biznis v e-shope ide na výbornú. Je to všetko v hlave. Zarábam a mám pri tom čas písať, starať sa o rodinku, cestovať, vydávať knihy, zahrať si raz za týždeň futbal, mať kapelu, občas s ňou zahrať koncert...
