ŽILINA. Žilina sa chce opäť pokúsiť predať kórejskú dedinu v Krasňanoch, záujem automobilky Kia je však otázny aj pri nižšej cene. Októbrové vládne uznesenie a decembrové prvé zníženie dlhu o 5,84 milióna eur dáva žilinskej radnici možnosť ponúknuť obytný súbor za menej ako minulý rok. Za sedem bytoviek a deväť rodinných domov vlani v septembri pýtalo mesto najmenej 14,08 milióna eur podľa vtedajšieho znaleckého posudku, no do verejnej obchodnej súťaže sa nikto neprihlásil. Ako avizoval žilinský primátor Igor Choma, v priebehu prvého polroka pripraví mesto novú verejnú obchodnú súťaž s vyvolávacou cenou približne 11,73 milióna eur.
Všetko ide v zmysle uznesenia vlády
Podľa Chomu októbrová dohoda medzi Žilinou a vládou smeruje k úplnému zmazaniu dlhu 17,6 milióna eur, za ktoré dalo mesto v roku 2006 postaviť pre manažérov automobilky Kia obytný súbor v Krasňanoch. „Všetko ide v zmysle uznesenia vlády. Koncom roka bola štátom oddlžená prvá časť 5,84 milióna eur, čo je rozdiel medzi sumou, ktorú štát mestu poskytol v roku 2005 a sumou súdneho-znaleckého odhadu reálnej hodnoty tých nehnuteľností. Tým pádom nám vznikol priestor, aby sme sa znova pokúsili o predaj tohto majetku. Ak sa ho podarí predať, my okamžite peniaze posunieme štátu a tým pádom bude záležitosť úplne vyriešená. A keď nie, tak nastúpi ten inštitút, o ktorom sme už hovorili, že budeme hľadať možnosť, ako štát prevezme celý tento majetok na seba. Čiže od mesta akoby ten majetok úplne odíde, zlikvidujeme aj spoločnosť Obytný súbor Krasňany a tým pádom bude dlh opäť vyriešený,“ povedal primátor Žiliny Igor Choma.
Automobilka vlani v októbri podpísala predĺženie nájmu kórejskej dediny o ďalších päť rokov. „Spoločnosť Kia Motors Slovakia aj naďalej uprednostňuje prenájom obytného súboru v Krasňanoch, ktorý je platný do roku 2019. V spoločnosti pracuje stále menej kórejských manažérov. Neustále sa presúvajú práva, kompetencie a zodpovednosť na našich slovenských manažérov, ktorí ich postupne nahrádzajú v riadiacich pozíciách,“ reagoval na novú obchodnú verejnú súťaž a teda možnosť lacnejšie odkúpiť obytný súbor hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia Jozef Bačé.
Mesto s tým nemá nič
Choma už v minulosti upozorňoval, že mesto Žilina nemá s kórejskou dedinou nič spoločné a v podstate bolo len prostredníkom pomoci pri výstavbe závodu automobilky Kia v Tepličke nad Váhom. „Logicky vzaté, mesto s tým v podstate nemá nič spoločné, dokonca mesto nemá ani príjem z daní z nehnuteľností automobilky, pretože závod Kia nestojí na území mesta,“ zdôrazňoval Choma. Žilina si pre hrozbu nútenej správy vybavila odklad splatenia dlhu do konca roka 2014 s tým, že dovtedy sa obytný súbor pokúsi predať priamo automobilke, prípadne akémukoľvek inému záujemcovi, a získané peniaze prevedie priamo do štátnej kasy. Za sedem bytoviek a deväť rodinných domov vlani v septembri pýtala najmenej 14,08 milióna eur podľa znaleckého posudku, do verejnej obchodnej súťaže sa však nikto neprihlásil.
Obytný súbor v Krasňanoch postavili v roku 2006 za primátora Jána Slotu na základe uznesenia vlády Mikuláša Dzurindu z roku 2005 o návratnej finančnej výpomoci poskytnutej mestu Žilina vo výške 17, 573 milióna eur. V kórejskej dedine by malo aktuálne bývať približne sto manažérov automobilky Kia. Automobilka ani mestská spoločnosť spravujúca dedinu informácie o využití ubytovacích kapacít neposkytujú, podľa zistení je obytný súbor obsadený len približne z polovice a okrem zamestnancov spoločnosti Kia Motors Slovakia sú tam ubytovaní aj Kórejci z ďalších závodov napojených na automobilku Kia. Podľa znaleckého posudku majú v uzavretom a kamerami monitorovanom areáli okrem siedmich bytoviek a deviatich rodinných domov k dispozícii aj spoločenskú budovu s jedálňou či tenisové kurty.
