Pred odchodom na svetový šampionát dvadsaťročných hokejistov do Kanady všetci verili, že sa naši mladíci udržia medzi svetovou elitou v tejto vekovej kategórii. Slováci nielenže splnili stanovený cieľ, ale zo svojej zámorskej misie sa vrátili ako národní hokejoví hrdinovia. Nechýbala medzi nimi ani žilinská trojica Cehlárik – Rehák – Lantoši. My sme po návrate oslovili žilinského rodáka a odchovanca klubu spod Dubňa Dominika Reháka, ktorý sa s nami podelil hlavne o svoje pocity a pootvoril pre našich čitateľov dvere do zákulisia skvelého medailového úspechu.
Aký je to pre športovca pocit stáť na modrej čiare, s medailou na krku a pri stúpajúcej štátnej vlajke nôtiť slová národnej hymny?
- Je to najkrajší pocit, aký môže športovec zažiť. Naozaj toto všetko vyvolá v človeku pocit výnimočnosti, pred očami sa mu na okamih vrátia všetky tie ranné tréningy, ktoré absolvoval a povie si, že to stálo za to. Moje myšlienky patrili mojej rodine a blízkym, ktorí si pri televíznych obrazovkách vychutnávali tieto krásne chvíle so mnou. Celé to umocnili slovenské vlajky a priaznivci priamo na štadióne v Toronte.
V tíme Slovenska vám pripadli počas šampionátu viac defenzívne úlohy, ktoré ste plnili, ako aj ostatní, na výbornú. Ako vy osobne hodnotíte MS v Kanade?
- Začiatok turnaja proti Kanade bol pre nás všetkých a samozrejme aj pre mňa ako ľadová sprcha, no našťastie hneď v druhom stretnutí sme prekvapili favorizovaných Fínov. Osobne nie som so svojimi výkonmi príliš spokojný, ale myslím, že som tímu pomohol aspoň bojovnosťou a plnením defenzívnych úloh. V hokeji je dôležité, aby tretia, či štvrtá lajna udržala vyrovnaný stav a dala priestor prvým dvom pätorkám na oddych, čo sa nám celkom darilo.
Úspech to bol naozaj poriadny, možno hlavne preto, že bol nečakaný. Ako vyzerali oslavy bronzových medailí v podaní slovenských reprezentantov do 20 rokov?
- Hneď po zápase sme odišli na hotel, kde sa s nami stretol veľvyslanec Slovenska v Kanade. S ním sme si oficiálne pripili šampanským a rozišli sme sa osláviť bronz každý po svojom. Oslavy sa niesli v radostnom duchu, ale v rámci normy.
Neprehliadnuteľným hráčom MS sa stal slovenský brankár Godla. Čo sa dá k jeho výkonom dodať?
- Náš úspech bol založený na našom gólmanovi. Bolo to, ako keď má dom pevné základy a my sme ich v podobe Godlu naozaj mali. Postupne sme sa pridali aj my ostatní, či už v defenzíve, alebo ofenzíve. On chytal veľmi dobre už v extralige, ale na MS chytal doslova šialene. Sme radi, že jeho forma gradovala.
Po zápase proti domácim ho dokonca fanúšikovia „javorových listov“ vytlieskali, čo nie je všade zvyčajný jav...
- To nás všetkých milo prekvapilo. Naozaj sme nečakali takéto niečo od súperových fanúšikov. Aj na tomto príklade je dobre vidieť, ako hokejovo vyspelé je publikum v kolíske ľadového hokeja.
Kapitánom nášho tímu bol malý – veľký muž, Martin Réway. Akým kapitánom a spoluhráčom bol?
- Martin je naozaj výborný vodca. V šatni sme mali aj svoje vlastné mítingy bez realizačného tímu a v nich sme si veľa povedali a dostali sme od neho veľa rád, keďže bol súčasťou už tretích MS v tejto vekovej kategórii. Od trénera dostal priestor na využitie svojich vodcovských schopností a Martin ich aj naplno využil.
Turnaj bol z pohľadu slovenského tímu plný superlatívov, kedy ste však mali asi najťažšiu chvíľku?
- Tak to bolo určite hneď po úvodnom zápase s Kanadou (Slováci ho prehrali 0:8 – poz. red.). Nečakali sme, že sa také niečo stane a vybuchli sme vo všetkých smeroch. Pritom sme proti domácim nastupovali správne namotivovaní a nemal som ani pocit, že sme v strese z takého hokejového kotla, aký bol v Montreale. Kanada však bola na šampionáte suverénna a možno nám ten úvodný výprask aj tak trochu pomohol.
Kde bolo skvelé kanadské hokejové prostredie ešte o niečo hokejovejšie? V Montreale alebo Toronte?
- Myslím si, že v Toronte. Montreal má krásny veľký štadión so špičkovým vybavením, ale tým, že sa tam hrali zápasy v skupine a vstupenky boli dosť drahé, nechodil tam plný dom. Naopak v Toronte sa odohrávali boje vo vyraďovacej fáze a to už bola iná paráda. Nechýbalo tam aj veľké množstvo slovenských priaznivcov, čo nám dodávalo ďalšiu vnútornú silu na ceste za úspechom.
Čo pre vás zostane nezabudnuteľné a na čo si v budúcnosti vždy spomeniete?
- Určite to, že som bol súčasťou najlepších majstrovstiev sveta, aké vôbec môžu byť. Keď sa hrá šampionát vo Švédsku, Fínsku, alebo kdekoľvek inde, je to vždy skvelé. Keď sa odohráva šampionát v Kanade, je to niečo neuveriteľné. Fanúšikovia hokeja sú v tejto krajine neskutoční. Autogramy sme rozdávali aj vo výťahu hotela.
Z domu ste boli preč aj s prípravou takmer mesiac. Kto vám vytváral v Kanade dvojicu na izbe a v mimohokejových aktivitách?
- Samozrejme moja žilinská dvojička, ktorou je Peter Cehlárik. Sme kamaráti zo žilinských hokejových čias a stále si máme čo povedať, či už na ľade, alebo mimo neho.
Ako ste strávili Vianoce a príchod nového roka?
- Na štedrý deň sme cestovali z Petersborough do Montrealu, čo trvalo niekoľko hodín. Po tréningu sa nám snažili kuchári pripraviť kapustnicu, rybu a šalát, čo sa však nedalo porovnať so slovenskou klasikou. Pod stromček sme dostali nejaké darčeky. Vianoce nám vynahradil slovenský veľvyslanec v Kanade, keď nám o tri dni pripravil aj s ďalšími Slovákmi večeru, ktorá už bola taká, akú poznáme z domu. Na Silvestra sme mali večierku o 22.30, takže sme ho v podstate prespali. O polnoci sme si s chalanmi podali ruky na chodbe a keďže v Kanade žiadne ohňostroje neexistujú, pokračovali sme v sladkom novoročnom spánku.
Komu prvému ste písali po zisku bronzových medailí a od koho ste dostali vy prvú gratuláciu?
- Keďže sme nemali celý čas k dispozícii telefóny, správ bolo po jeho reštartovaní naozaj neúrekom. Ako prvým som odpísal rodičom a priateľke. Postupne prišli na radu kamaráti, ale aj ľudia, ktorých som dovtedy ani nepoznal.
Vy máte v MsHKM okrem otca trénera aj brata Samuela v 7. ŠHT. Prežíval aj on šampionát s vami?
- To bola moja prvá otázka na neho po návrate. Keďže mal prázdniny, ako správny hokejový brat si nenechal ujsť naše stretnutia. Samozrejme som sa mu odvďačil suvenírmi, oblečením a inými pozornosťami z Kanady.
Hokejová sláva môže prísť veľmi rýchlo, ale ešte rýchlejšie vyprchá, takže čo vás čaká v najbližších dňoch?
- Po príchode som si užil tri dni voľna. Hráčsky agent spolu s manažérom Slovana (Dominik má totiž platnú zmluvu s bratislavským klubom) riešia možné alternatívy na zbytok sezóny. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som hral.
Autor: MM, MG
