Žilinský ragby tím Žilina Bears má za sebou jesennú časť sezóny v celoslovenskej lige.
Od roku 2011 pôsobí v Žiline ragbyový tím. Žilinské medvede (Žilina Bears) hrajú celoslovenskú súťaž s tímami ako Slovan Bratislava, Spartak Trnava, Bardejov, Slávia Košice, ale i RC Bystrc z Brna. Manažér klubu Dávid Mihalík hovorí o začiatkoch, súčasnosti i víziách mužstva v rozhovore pre MY Žilinské noviny.
Ako ste sa vy osobne dostali v našich podmienkach k netradičnému športu ragby?
- Narodil som sa v Bardejove a práve tam ma prvýkrát zobrali do tímu. Neskôr som odišiel študovať do Žiliny a zistil som, že tento šport tu chýba. Vedel som, že Žilina by mohla byť pre ragby perspektívna. V Bardejove totiž nemal práve najlepšiu úroveň. Rozhodol som sa, že do toho pôjdem.
Začiatky boli určite náročné, ako si na ne spomínate?
- Oslovil som kamarátov a hľadal ľudí do tímu. V tom čase som videl niekde na ulici plagát, kde lákali deti na nábor práve pre ragby. Bol za tým istý Angličan Nigel Thorpe, ktorý tu žil aj s manželkou – Slovenkou. Zavolal som jej a dohodli si stretnutie. Povedali sme si určité predstavy, a tak sa začala písať história ragby v Žiline.
Ako ďalej pokračovala cesta za zrodom Žilina Bears?
- Nigel mal bohaté skúsenosti. Pochádzal totiž z krajiny, kde ragby vzniklo a venoval sa mu naplno. To bol veľký plus, úrovňou ťahal celý tím ako tréner. Dali sme dokopy tím a išli sme do toho.
Kde odohrali Žilinčania prvý zápas?
- Prišli sme na prvý turnaj, kde sme nesúťažne odohrali dva zápasy. Súperi nás pochválili za slušné základy. Bolo to na jar v roku 2012. Po tomto turnaji sme požiadali o zaregistrovanie občianskeho združenia. V septembri nás prijali ako riadneho člena Slovenskej ragbyovej únie. Prvé víťazstvo sme zaknihovali koncom júna 2012. Podarilo sa nám poraziť Bardejov, takže toto víťazstvo malo pre mňa osobne špecifickú príchuť. Od septembra sme začali hrať celoslovenskú ligu – Majstrovstvá Slovenska v ragby 7 s podtitulom Memoriál Tonyho Puverle. Práve Puverle sa zaslúžil o rozvoj tohto športu na Slovensku. Žiaľ, tragicky zahynul pri autonehode. Smeroval do Prahy, kde sa mal stretnúť s Eduardom Krütznerom, s terajším prezidentom Slovenskej ragbyovej únie.
Vráťme sa ešte k založeniu Žilina Bears. Nebol problém zohnať ľudí do tímu?
- Určite bol. Ľudia majú totiž predsudky. Myslia, že ragby je šport chuligánov. Ale svojim spôsobom majú pravdu. No je to šport, ktorý hrajú džentlmeni. Hráči síce predvádzajú tvrdé boje, ale férové.
Aká je teraz hráčska základňa?
- V súčasnosti máme v Žiline približne 25 hráčov. Ale takých, s ktorými môžeme rátať aj na zápasy, je asi len 12. Ostatní na tréningy veľmi nechodia, sú zranení alebo mimo Slovenska. Čo ma však teší, teraz prišli do tímu dvaja chalani zo Žiliny.
Prvý zápas sa zvyčajne vryje do pamäti natrvalo. Ako si spomínate na ten svoj?
- Bolo to v Bratislave. Hráči ostatných tímov boli „namakaní“. Pripadali mi ako radikálni futbaloví fanúšikovia z Trnavy, Bratislavy a Košíc. Priznám sa, mal som vážne obavy o život (smiech). No moje predsudky sa nenaplnili. Po zápase panovala všade priateľská, ba až rodinná atmosféra. To ma mimoriadne zaujalo a prekvapilo. Toto som nemal možnosť vidieť v inom športe. Od tohto momentu som si nevedel predstaviť robiť iný šport. Hovorí sa, že ragby je šport, ktorý má tri polčasy. Dva na ihrisku a jeden po zápase niekde v podniku. Ten tretí je o kamarátstve.
Aké podmienky máte v Žiline a kde trénujete?
- Sme málo známy šport s menšou základňou. Aj preto ťažšie zháňame sponzorov, a tak si väčšinou všetko platíme z vlastného vrecka. Pomáha nám aj mesto, vyšli nám menšie granty, rovnako tak pomáha Centrum voľného času Žirafa, kde máme vlastný krúžok. Trénujeme na ihrisku Gymnázia Varšavská. Cez zimu budeme v ich telocvični. Turnaje hrávame po dedinách. Hrali sme v Trnovom a Varíne. Napríklad v Trnovom sa nám podarilo zorganizovať reprezentačný kemp.
Aké máte ciele so Žilina Bears?
- Prajem si, aby bola Žilina top ragby tímom na Slovensku. Túžime, aby sa tento šport dostal čo najviac do povedomia ľudí. Ako prví sme tento rok usporiadali plážové ragby na Vodnom diele v Žiline. Účastníci si akciu veľmi pochvaľovali, preto chceme pokračovať.
Netajíte sa tým, že chcete založiť aj dievčenský tím...
- Je to tak. Nedávno nás oslovilo dievča, či berieme aj baby. Netrvalo dlho a rozhodli sme sa vytvoriť aj ženský tím. Ideme to predovšetkým skúsiť. Boli by sme po Slovane na Slovensku druhý tím so ženským družstvom. Momentálne máme dve dievčatá a potrebujeme 12. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať.
Vo vašom klube neustále prebieha aj nábor. Prečo by mali dať rodičia svoje dieťa práve na ragby?
- Je to skvelý šport. Človek posilňuje celé telo. Svoje miesto si nájdu silnejší, ale i behavejší. V ragby sa človek naučí tímovej hre a zodpovednosti. Čiže neexistuje žiadne filmovanie alebo flákanie sa po ihrisku. Ľudia by mali zahodiť predsudky a jednoducho si to skúsiť. Body v ragby sú navyše tvrdo vybojované, súper vám nedá zadarmo vôbec nič.
Žilinské medvede majú za sebou jesennú časť sezóny v celoslovenskej súťaži. Ako sa vám darilo?
- Pred letom dosť chalanov od nás odišlo do zahraničia, a chodilo nás málo na tréningy, čo sa odzrkadlilo na výsledkoch turnajov. Od nového roku bude zopár našich chalanov hrať veľké „pätnástkové“ ragby v Olomouci. Získajú tak skúseností, ktoré môžu zúročiť v Žiline. Pre nás teraz však nebude dôležité ísť za výsledkami, ale stabilizovať káder na jar a ďalšiu sezónu. Úspech tímu túžime položiť na domácich hráčoch, nie na legionároch.
Ako je na tom reprezentácia Slovenska?
- V sedmičke obsadilo Slovensko štvrté miesto na majstrovstvách Európy B-divízie. Ženy skončili siedme, tiež v „béčku“. Všetko je o tom, aké podmienky bude mať tento šport na Slovensku. Myslím si, že raz sa môžeme dostať aj do elitnej kategórie. Ragby je však mladý šport. Slovenská ragbyová únia oslavuje tento rok 10 rokov. Pre porovnanie, české ragby existuje už vyše 60 rokov.
