MALÁ FATRA. Od druhej polovice novembra začínajú v Malej Fatre zimovať medvede. Zvyčajne si vyberajú brlohy v odľahlých častiach dolín, ale ochranári sa stretli už aj s tým, že boli blízko turistického chodníka. Z brlohov opäť vyliezajú začiatkom marca. Často sa stáva aj to, že počas zimného spánku menia svoje brlohy, inokedy nezimujú vôbec. „Poslednú zimu medvede u nás nezimovali, bolo teplo a mali dostatok potravy,“ hovorí riaditeľ správy NP Malá Fatra Michal Kalaš. Čas zimného spánku pre medvede je rôzny. Podľa Mariána Janigu z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie to závisí od faktorov, ako je poloha miesta, kde sa nachádzajú, teplota, vek alebo pohlavie, prípadne množstvo potravy, ktorú ešte majú v oblasti.
Medveď hnedý je naša najväčšia šelma a patrí medzi chránené zvieratá. Podľa odhadov žije na Slovensku okolo 700 kusov. Z toho len v Malej Fatre je podľa Kalaša niekoľko desiatok medveďov a stretnúť ich v lese je čoraz častejšie. „Ľudia s tým musia rátať, keď idú do národného parku,“ hovorí Kalaš. Stret s medveďom je podľa ochranára skôr nešťastnou náhodou, pretože medvede sú prirodzene plaché. Nebezpečné pre človeka môžu byť až stratou prirodzenej plachosti.
Neklásť odpor
Celkovo za 50 rokov registrujú v Malej Fatre približne desať útokov medveďa na človeka. „Človek nie je pre medveďa potrava, čiže útočí tak, aby ho spacifikoval. Zvyčajne ho zvalí na zem a udiera, prípadne hryzie,“ dopĺňa Kalaš a dodáva, že najlepšie, čo môže človek urobiť, je znehybnieť a nebrániť sa pri útoku. „Sú vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že čím viac sa bránime pri útoku, tým dlhšie trvá,“ uzatvára.
Medvede sa nezdržiavajú na stálych miestach, migrujú po celom území kvôli potrave. „Zvyčajne sa nepriblížia k ľuďom, nie sú zvedavé, ale lákadlom je pre ne potrava,“ hovorí Kalaš. Týka sa to hlavne nezabezpečených odpadkových košov, kde sú zvyšky jedla. Podľa Kalaša je to ale v Malej Fatre zriedkavé, skôr sa to deje v Tatrách.
Každoročne vznikajú škody na majetku najmä poľnohospodárom, na zvieratách, včelstvách aj na plodinách, no len časť z toho má na svedomí medveď. Podľa Kalaša za to môže všetka žijúca zver a najmä kopytníky, ktoré často narobia viac zla.
Lov je vyznamenanie
Ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia vydáva raz ročne povolenie na regulačný lov medveďa, čo sa týka aj Malej Fatry. „V tejto lokalite si pravidelne žiadame o povolenie lovu medveďa,“ hovorí Peter Marčulinec zo Slovenskej poľovníckej komory.
Na Slovensku evidujú sto až dvesto žiadostí, pričom vyhovejú takmer polovici z nich. Za rok sa v oblasti Malej Fatry uloví jeden až dva medvede. „Pre poľovníka je lov medveďa výnimočná udalosť, je to vyznamenanie,“ hovorí Marčulinec.
Na lov by sa nebál vybrať sám, podľa jeho slov to nie je žiadne umenie: „My máme tých medveďov tak prečítaných, že presne vieme, kam ísť. V zálohe ale vždy musí byť pripravený sprievod so psom v prípade dohľadávky. To znamená, ak medveď po výstrele poľovníka hneď neuhynie, ale je len poranený a ujde.“
Samotnému lovu ale predchádza veľa byrokratických úkonov a takisto po ulovení medveďa musí poľovník splniť predpísané pravidlá.
„Ešte pred ošetrením trofeje sa odoberie veľa vzoriek, odstrel sa oznámi príslušným inštitúciám. Aj odvoz medveďa tak, aby sa nepoškodila trofej, je veľmi komplikovaný. Poľovníkovi to ale za tú námahu stojí,“ dodáva Marčulinec.
Autor: Daniela Kršková
