Vedenie futbalového klubu MŠK Žilina prijalo v ostatných sezónach na pomery v našej najvyššej futbalovej súťaži odvážnu filozofiu budovania tímu. Dalo šancu viacerým mladým hráčom. Oplatilo sa. Aspoň zatiaľ MŠK predvádza doma i vonku hru, z ktorej majú súperi obavy a špeciálne sa na Žilinčanov chystajú – najmä po taktickej stránke. Vystužujú obranu a spoliehajú sa, že im vyjde nejaký ten prekvapujúci brejk. Napriek tomu sú málokedy úspešní. Zdá sa, že je čas žilinský klub za predvedenú prácu pochváliť. Na hre mužstva výrazne vidieť rukopis trénera Adriána Guľu.
Mladí hráči sa v tíme ujali a je vidieť jasný progres. Ako sa im darí dodržiavať líniu, ktorú ste s vedením MŠK stanovili?
- Keby ju nedržali, tak by asi nehrali. Z nášho pohľadu je však veľmi dôležité, aby sme im ukázali akou cestou ísť, ale oni to majú nakoniec vo svojich rukách. Dvere sú otvorené – nielen filozofiou, ale aj tým, že mládež je výrazne podporovaná klubom, má vytvorené veľmi kvalitné podmienky, sú tam solídni tréneri, ktorí majú robiť rozvoj. My sme tu od toho, aby sa nám ich čo najskôr podarilo etablovať do prvého mužstva, ale všetko závisí od nich. Teraz som čítal dobrý článok od Jaromíra Jágra a to, čo tvrdí, je stopercentná pravda, že mladí ľudia by mali dostávať šancu, ale vtedy, keď sú pripravení. Ja teraz cítim, že naši chlapci sú pripravení, majú víziu, tvrdo na sebe pracujú, preto je jasné, že si šancu zaslúžia, hoci musíme brať do úvahy aj to, že nebudú mať každý zápas top. Musíme byť stále vytrvalí, trpezliví, lebo vieme, kde sme boli, vieme kde sme a vieme, kam chceme smerovať.
Ak by ste vyhrali Fortuna ligu a dostali by ste sa do európskych súťaží, aká by bola vaša šanca s týmito mladíkmi v tíme?
- Šanca tu je, ale ideme cez čiastkové ciele. Najkrajšie je, že hráči majú obrovský potenciál napriek tomu, ako už teraz hrajú, ako zvládajú ťažké zápasy. Vieme, že sa musia ešte veľa učiť. Musíme byť ostražití. U nás je to hlavne o tvrdej práci a o postupnom zdokonaľovaní sa, musí byť vidieť neustále nejaký progres, a hoci sme pripravení na zaváhanie, tak hneď ďalší deň musí byť o veľkej, až brutálnej ochote na sebe robiť. Takže nejaké ciele tam sú, sny máme, ale dali sme si zatiaľ čiastkové veci len na pol sezóny, aby sme ich potom mohli prehodnotiť a vystúpiť s novými motivačnými vecami.
Keby ste sa dostali do európskej súťaže, ako by sa mladí hráči, o ktorých tu hovoríme, dokázali zžiť s úplne novou situáciou psychicky. Zvládali by taký tlak, pretože to by bolo už o niečom inom...
- Myslím si, že by to zvládali, pretože denno-denne sa ich snažíme pripraviť, aby hrali na víťazstvo, bez ohľadu na to, či proti nám stojí súper vysokého rangu alebo súper z tretej ligy v pohári. Vždy sa snažíme hrať naplno a v tom procese je priestor na posúvanie nielen výkonnosti jednotlivcov, formácií a tímu - aj so zmenami rôznych stratégií. Preto potrebujeme určitý čas na to, aby sme vedeli zvládať nielen jednu stratégiu, to je atak a presing. Na vyšší level, o ktorom snívame, treba ešte výraznejšie pridať. Na to sa samozrejme snažíme pripravovať denno-denne, aby chalani boli dostatočne sebavedomí, pokorní, a aby aj z veľkých zápasov, ktoré verím, že ich čakajú, nemali obavu, ale radosť. Aby dokázali ísť na maximum, keď príde do hľadiska viacej našich fanúšikov.
Určite vás teší, že ich pozývajú do reprezentačných výberov.
- Veď práve preto sme mali počas jesene preložené kolo, lebo štyria chlapci odchádzali po zápase s Podbrezovou na zraz reprezentácie devätnástky, Viktor Pečovský je v áčku, Jožko Piaček je tiež pripravený ísť do nominácie a mali sme tam dvadsaťjedenročných, ktorí teraz síce nemajú zraz, ale znovu by to bolo o nejakých desiatich ľuďoch na cestách. Preto hovorím o stále pokračujúcom procese.
Autor: Ján Blahovec
