ŽILINA. Chudobinec z tridsiatych rokov na Španyolovej ulici chátra. Okrem toho sa stáva častým útočiskom vandalov a zlodejov.
Je majetkom diecézy
Budova, ktorú voláme aj Ružičkov dom, je vo vlastníctve Žilinskej diecézy od roku 2009. Dovtedy bola majetkom farnosti Žilina-mesto, ktorá ho získala v reštitúcii.
V rokoch 1991-2009 v ňom bývali rehoľné sestry. Dnes sa na nej podpisuje už len zub času. „Počas posledných rokov budovu opakovane poškodili a aj vykradli. V súčasnosti sú v nej ubytovaní kňazi, ktorí pracujú vo farnostiach alebo pre diecézu. Na iný účel v blízkej budúcnosti nebude slúžiť,“ povedal hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.
Slúžil chudobným
Pritom ide o významnú pamiatku v centre mesta, má svoj význam aj históriu. „Budovu rímskokatolíckého chudobinca dala postaviť cirkev. Prelát Tomáš Ružička oslovil významného architekta Scheera na vyprojektovanie domu, ktorý by slúžil na ubytovanie chudobných a núdzou trpiacich Žilinčanov,“ pátra v pamäti riaditeľ štátneho archívu Peter Štanský.
V tom čase ešte existovala pre chudobných Žilinčanov kolónia 23 domov v miestach pri mestskej tehelni, ktorú zbúrali v roku 1958 pre stavbu Hlín II. a IV, ako aj Kianičkova – neskôr Chalúpkova kolónia domkov pri Rajeckej ceste. To všetko bolo málo a cirkev chcela pomôcť a v rámci svojich možností poskytnúť ubytovanie chudobným.
Vedľa chudobinca sa nachádzal i mestský chudobinec z roku 1907, ale ten už nevyhovoval. Budova svojou funkcionalistickou architektúrou patrí k najlepším dielam Scheera v Žiline. „Je zaujímavé, že rímsko- katolícka cirkev napriek konfesionálnej rozdielnosti oslovovala Scheera a dávala si od neho vypracovať projekty cirkevných stavieb, ako bol aj projekt novej fary, ktorá mala nahradiť starú faru v roku 1930, kde Scheer naprojektoval vyše 16 metrov vysokú budovu so štyrmi podlažiami, stavba sa neuskutočnila,“ dopĺňa. Tento významný architekt naprojektoval ešte tri stavby obchodov pod starou farou v roku 1938, ako aj kaplnku pri sirotárskom kostole na námestí. „Nepoznám plány a zámery cirkvi o ďalšom využití budovy, samozrejme, bol by som rád, keby sa budova udržovala a využívala tak, aby i naďalej patrila k ozdobám nášho mesta.“
Radnici nepatrí
Mesto má v tomto zviazané ruky. „Keďže nehnuteľnosť nie je v majetku mesta, mesto nemôže riešiť budovy, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Stavebný úrad môže konať len v zmysle platnej legislatívy, a teda stavebného zákona,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba.
