Vaša kariéra je mimoriadne bohatá. Kde všade ste pôsobili?
- Profesionálne hrám seniorský basketbal už 15 rokov. Väčšinu sezón som strávil v Českej republike, a to v Novom Jičíne, Prostě-jove a Opave. U nás som hral za Žilinu, Pezinok, Komárno a necelú sezónu za bratislavský Inter.
Na ktoré pôsobisko si najradšej spomínate?
- Určite na klub Mlékarna Kunín v Novom Jičíne, kde som žil a hral päť rokov. Tu som dosiahol aj svoje najväčšie basketbalové úspechy. Tento tím patril medzi špičku českej ligy a počas piatich rokov sme štyrikrát bojovali o majstrovský titul.
Odohrali ste veľké množstvo zápasov. Dokážete vybrať ten najpamätnejší?
- Asi by som vybral zápas práve v drese Nového Jičína v Nymburku. Nymburk je dlhé roky najlepším mužstvom v Čechách a hrá aj európske súťaže. Na domácej palubovke za 15 rokov prehral dva zápasy. A raz to bolo práve s nami. A navyše som v tom zápase dal 35 bodov.
Pôsobili ste aj v rodnej Žiline. Ako si spomínate na toto obdobie?
- V Žiline som sa od detských súťaží, cez dorastencov a juniorskú ligu, dostal až do A tímu. Bolo to pekné obdobie. Ako mladý hráč som však mal vyššie ambície. Keď o mňa prejavili záujem manažéri iných klubov, rozhodol som sa odísť. Vždy som však myslel na to, že svoju kariéru raz zavŕšim v rodnom meste, preto som sa po návrate z Čiech rozhodol hrať za Žilinu. Aj keď pre mňa osobne bola tá sezóna úspešná, ako tím sme tesne prehrali niekoľko zápasov a tiež sme stratili hlavného sponzora. Nakoniec to bola posledná extraligová sezóna pre Žilinu.
V lete ste zamierili do Handlovej. Aké sú zatiaľ vaše dojmy z nového prostredia?
- Nateraz je ešte všetko nové. Mesto, byt, tréner, spoluhráči. Sústredím sa však na basketbal a z toho mám zatiaľ dobrý pocit.
Aké máte ciele v novej sezóne v tomto klube?
- Ambície klubu sú vysoké, a to je účasť v prvej štvorke. Ja osobne sa s takýmito ambíciami rád stotožním a budem sa snažiť prispieť k tomu, aby sa naplnili.
Čo hovoríte na úroveň slovenskej basketbalovej extraligy?
- Kríza zasiahla okrem iného aj šport. Kluby majú menšie rozpočty, tým sú obmedzené možnosti nákupu kvalitných hráčov, a to potom ovplyvňuje aj úroveň ligy. O úrovni však nevypovedá len toto. Tu spadá aj starostlivosť o hráčov, regenerácia, mimoherné aktivity - charita, prezentácia basketbalu v médiách, úroveň fanúšikov. Ja môžem porovnávať len úroveň slovenskej a českej ligy a musím povedať, že sa máme od nich ešte veľa čo učiť. Jedným momentom, ktorý na mňa zapôsobil u našich susedov bolo to, ako si vedia vážiť svojich hráčov, ako im utvárajú priestor na to, aby mohli hrať. A vždy bolo pre daný klub aj fanúšikov cťou, že majú vo svojom tíme domáceho hráča. Musím ale povedať, že za posledné dva roky šla úroveň na Slovensku hore.
Sledujete aj výkony žilinských basketbalistov v prvej lige?
- Sledujem ich výkony a výsledky a držím im palce. Želal by som si, aby sa Žilina opäť vrátila medzi extraligu. Veľa bude taktiež záležať od finančnej situácie, preto dúfam, že dobré výsledky celého tímu oslovia aj možných sponzorov.
Dlho ste boli aj slovenským reprezentantom. Čo hovoríte na súčasné výkony slovenského tímu a situáciu v basketbale všeobecne?
- Reprezentácia prešla generačnou obmenou, treba jej dať čas. Čo ma však trápi, je stále menší počet slovenských hráčov v extralige. Kým v Čechách je osem domácich a dvaja, traja cudzinci v každom družstve, u nás to už je skoro naopak. Jediné pozitívum v basketbale je, že chodí stále viac a viac divákov a haly sa zapĺňajú.
Ondrej Šoška počas zápasu. FOTO: ARCHÍV O.Š.
